pohľadov, od roku 1972 pracuje ako redaktor a šéfredaktor vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ, kde v súčasnosti pôsobí ako vedúci editor. Medzi jeho básnické knihy patria napríklad: Veciam na stole (1966, Cena I. Krasku), Sviatky (1974), Igram (1975), Palina (1977), Sestra (1985), Malinovského 96 (1985), Elégia (1989) a zatiaľ poslednou je Interiér (1992).

Vydavateľstvo Slovenský spisovateľ stále zostáva jedným z najväčších prispievateľov slovenskej pôvodnej tvorby a náročnejšej prekladovej literatúry na slovenský knižný trh. Jedným z garantov tohto trendu je aj vedúci editor vydavateľstva - popredný slovenský básnik Štefan Strážay. Letný polčas, keď sa vydavateľstvo nadychuje pred jesennou ofenzívou, sa stal aj vhodným miestom na malú retrospektívu edičných programov.

m Ako vyzerá aktuálny objem v počte titulov vo vašom vydavateľstve? Je porovnateľný s minulým rokom?

"V minulom roku sme vydali 90 titulov a približne rovnaký počet by sme chceli pripraviť aj teraz. Pokiaľ ide o pôvodnú slovenskú tvorbu a náročnejšie prekladové knihy, radi by sme sa pohybovali niekde medzi počtom 35 - 40. Žánrové rozdelenie zostáva (poézia, próza, esejistika), novinkou je dynamicky sa rozvíjajúci edičný rad literatúry faktu. Relatívne najväčším okruhom je oddychová, zábavná alebo inak povedané, komerčne zaujímavá literatúra, z ktorej vydavateľstvo "žije" - bestsellery - romány najmä pre čitateľky, detektívky, sem - tam westerny."

m Na verejnosti ste vnímaný ako jeden z garantov vydávania pôvodnej literatúry v Slovenskom spisovateli. Ako sa vám podarilo zosúladiť edičný program tak, aby komerčné tituly neprevalcovali pôvodnú literatúru?

"Vydavateľstvo malo vo svojom programe vždy aj knihy pre širšiu čitateľskú verejnosť, napríklad známa Zelená knižnica funguje už vyše 30 rokov. V šesťdesiatych rokoch sa objavuje výrazná tendencia "zarobiť si na seba", a tým sa stať nezávislejším (Knižnica Nobelových cien). Potom nastal útlm, v súčasnosti sa publikujú texty bez akéhokoľvek zasahovania zvonku, výhodou je, že vypadli "povinné" tituly - či už k štátnym výročiam alebo všelijakým jubileám, pravda, musíme sa postarať, aby sme to, čo vychádza, aj finančne zvládli. Ale nepodceňoval by som ani "oddychovú" literatúru, nájdu sa tam milé knihy, ktoré akurát nemajú ambíciu byť veľkou literatúrou. Aj tým venujeme náležitú pozornosť, aby boli po jazykovej i výtvarnej stránke v poriadku."

m Vráťme sa ešte k vydávaniu pôvodnej slovenskej literatúry. Čo pripravujete na poli prozaických a básnických debutov, kníh mladších spisovateľov a kmeňových autorov vydavateľstva?

"Na debuty sa nijako zvlášť nesústreďujeme, prirodzene, zaoberáme sa každým rukopisom, ktorý do redakcie príde, pričom istý okruh sami oslovujeme. Tento rok už vyšli básnické zbierky Jána Litváka a Viery Prokešovej, chystáme knižky Štefana Moravčíka, Vincenta Šikulu, zo starších autorov Júliusa Lenke, z prózy novú knihu Pavla Hrúza a Václava Pankovčína. Okrem ďalších kníh vyjde aj súbor hier Stanislava Štepku."

m V oblasti prekladovej literatúry pripravujete reedície kníh od Rollanda, Hemingwaya či Remarqua, ktorých knihy sa v minulosti vnímali ako povinné čítanie. Je to ešte pre mladú generáciu prínosné?

"Dnes už možno iba odporúčať, spomínané mená patria ku "klasike" 20. storočia, v každom prípade si aj mladý čitateľ sám vyberie. Okrem týchto autorov - a pridal by som k nim aj Jamesa Joyca s jeho Dublinčanmi - však chystáme aj niekoľko noviniek svetovej prózy. Čoskoro vyjde nová kniha Saula Bellowa Súvaha, román Normana Mailera Evanjelium podľa syna, Nočný vlak Martina Amisa. Z prekladovej poézie je tu v Malom rade Kruhu milovníkov poézie výber z Apollinaira v preklade Ľubomíra Feldeka."

m Podľa štatistík klesá pod tlakom elektronických médií záujem najmä mladej generácie o čítanie ako také. Ako vnímate tento trend?

"Začiatkom 90. rokov sa znovu ustálili náklady kníh a nemáme pocit, že by sa výraznejšie menili (okrem komerčnej literatúry, kde náklady podstatne klesli). V poézii sa však náklady možno dokonca o niečo zvýšili, aj keď sa stále pohybujeme v relácii 500 - 600 exemplárov. Na druhej strane v próze išli náklady dole, čo súvisí aj s faktom, že sa pomaly už neobjavuje román typu najznámejších diel Ladislava Balleka či Petra Jaroša. Prozaické knihy sú čoraz tenšie."

m Nemáte teda pocit, že by elektronické médiá tlačili na knihu ako fenomén?

"Niečo sa naozaj deje, tento fakt by však bolo potrebné dôkladnejšie analyzovať. Na jednej strane sa neznižuje počet titulov ročne ani v celoslovenskom meradle, na druhej strane je pravda, že sa znižujú počty výtlačkov, a tým sa zvyšuje cena knihy."

m Existujú slovenskí autori, ktorých knihy oslovujú širší čitateľský okruh?

"V našom prostredí by sa dali zrátať na prstoch jednej ruky. Najčítanejšou slovenskou spisovateľkou je Hana Zelinová, ktorej knihy vychádzajú v nákladoch niekoľkotisíc kusov. V poslednom období sa im takmer vyrovnali niektoré z kníh Antona Baláža - sfilmovaný Tábor padlých žien a Kým žiješ, miluj."

m Odporúča Slovenský spisovateľ zahraničným vydavateľstvám na preklad tituly slovenských autorov?

"Nemáme to priamo v programe našej činnosti, ale, prirodzene, zúčastňujeme sa rozličných podujatí doma i v zahraničí, rokujeme so zahraničnými vydavateľstvami, chodíme na knižné veľtrhy, radi poskytujeme informácie, na požiadanie aj knihy. Záujem o knižné vydania slovenských autorov v zahraničí však ešte vždy nie je zvlášť veľký, trochu ináč vyzerá situácia, keď vezmeme do úvahy časopisecké vydania - básne a poviedky."

m Bol nejaký autor z vášho vydavateľstva preložený aj do zahraničia?

"Ak by sme zobrali do úvahy dostatočne dlhé časové obdobie, neobolo ich zasa tak málo. Záujemcovia zo zahraničia však neoslovujú nás, ale často priamo autorov, pretože oni majú copyright. Momentálne sa o tieto záležitosti stará sekcia NLC vedená Milanom Richterom. Najlepšia situácia je tam, kde sú už dávnejšie etablovaní slovakisti, napríklad v Nemecku L. Richter, M. Jähnichen, A. Repková, v Nórsku I. Čičmanec či v bývalých krajinách tzv. východného bloku."

m Máte vôbec popri práci vo vydavateľstve čas aj na vlastnú tvorbu?

"Nešlo by ani o čas, ale práca vo vydavateľstve dnes znamená niečo iné ako pred desiatimi rokmi. Hlavným problémom je získavanie prostriedkov na vydávanie serióznej literatúry, a nie je to len od Pro Slovakie, ale aj od iných, domácich i zahraničných sponzorov. Teda či chcem, či nechcem, pohybujem sa vo "finančnej" sfére, jednoducho v pre mňa novom priestore. A vydávam knihy iných spisovateľov."

m S vašimi básňami sa však dá stále stretnúť v rozhlase alebo v časopisoch...

"Sú to veci povyberané zo starších knižiek. Vyšlo mi dvanásť zbierok a zdá sa mi, že ich bolo dosť - ak nepoviem, že priveľa."

m Odborná verejnosť vás však vníma ako básnika, ktorý mal vždy čo povedať...

"Aj po svojej prvej knihe som mal pauzu. Ak sa vrátim k veršom, tak možno v podobe autorskej "apretúry" už napísaného - pravda, v nijakom prípade nie v takej miere, ako to urobil Ján Ondruš. A rád by som sa v drobnejších príspevkoch znova venoval aj niektorým zo slovenských autorov, najmä tými, ktorých som poznal a nie sú už medzi nami - J. Šimonovič, J. Stacho, R. Sloboda."

m Čo vás v poslednom čase z literatúry najviac zaujalo?

"Sledujem najmä prekladovú prózu. Potešilo ma najmä vydanie posledných dvoch kníh I. Allendeovej v slovenčine, za mimoriadnu udalosť v posledných mesiacoch pokladám vydanie románu G. Pereca Život - návod k použití. Keď sme už pri českých knihách, chystajú aj zobrané spisy V. Nabokova..."

m Vraciate sa aj k svojim obľúbeným autorom, ktorých si nanovo objavujete?

"Návrat ku knihám, ktoré poznám, býva často sklamaním. Knižky sa nezmenili, musel som sa teda zmeniť ja... Pravda, človek nečítal všetko, preto si rád doplním medzery, najmä ak ide o autorov typu tých z predchádzajúcej odpovede."

m Aké je podľa vás postavenie spisovateľa v spoločnosti? Môže ešte napríklad intelektuálne, ale i emotívne ovplyvňovať vedomie spoločnosti v porovnaní s populárnejšími rockovými spevákmi či filmovými hviezdami?

"Spisovateľov priestor je dnes malý, predovšetkým v súvislosti s klasickými žánrami: preto si ho často rozširuje o publicistiku, verejnú činnosť a podobne. Ale ani knižka, ktorú prečíta niekoľko sto ľudí, nie je zbytočná. Každý z nich má predsa svoj okruh známych či blízkych ľudí, ktorých ovplyvňuje, ku knižke sa možno vrátiť aj po desaťročiach v knižnici. Efekt možno nie je celkom merateľný, ale je hlbší, ako si často myslíme."

m Ako to vyzerá s poéziou? Potrebujú ľudia ešte lyriku?

"Povedané sa týkalo najmä lyriky. Jedna jej časť určite smeruje k exkluzivite, ale tá druhá, napríklad texty pesničiek, sa dotýka takmer každého. Ak sa spýtame, či ľudia potrebujú lyriku, pýtame sa nielen, či potrebujú básne napríklad Joža Urbana, ale aj jeho "pop" texty."

m Môže ešte poézia prekvapiť novými výrazovými prostriedkami?

"Zdá sa, že časy básnických škôl, manifestov, veľkých technických experimentov sa pominuli. Pôjde zrejme o zdôraznenú osobnú výpoveď, ktorá však musí zarezonovať s niečím podstatným z nás i sveta okolo."

m Ako ste dobíjali baterky počas dovolenky?

"Ak nerátam o jeden alebo dva dni predĺžené víkendy, bol som spolu s J. Buzássym a S. Vallom na Festivale poézie v San Benedette v Taliansku. Malé mesto, v sezóne však až 200 tisíc obyvateľov, niekoľko domácich básnikov, zahraničná účasť - dve krajiny, plagát, trochu propagácie a trochu hudby k veršom, a je na svete podujatie, ktoré prekvapí bezprostrednosťou, spontánnosťou, ale aj záujmom miestnych organizátorov a napokon po dva večery aj tolerantného obecenstva."

Autor: Ľudo Petránsky Ml.