V utorok 18. augusta 1998 sa Rusi prebudili do zamračeného, chladného dňa. Meteorológovia sľubovali 18 stupňov nad nulou a slnečno. Ortuť teplomera sa vyšplhala ťažko na pätnásť a z neba kvapkalo. "Zasa nám klamali," vyhlásila múdro naša susedka cez ulicu Anastázia Fiodorovna Gluško, od ktorej roky kupujeme uhorky. Má na svoj vek neuveriteľnú pamäť. V sedemdesiatich štyroch rokoch pozná väčšinu ministrov ruskej vlády, a to nielen súčasných, ale aj tých, ktorí sa v koženkových kreslách vystriedali za posledný rok. Je to pekne dlhý zoznam. Pamätá si skvelo aj všetko, čo politici nasľubovali a čo z tých pompéznych sľubov zostalo. A tak si dobre pamätala aj to, že v piatok 14. augusta prezident Boris Jeľcin na chvíľu opustil svoju útulnú rezidenciu na Valdaji a zaletel si vrtuľníkom do starobylého Novgorodu. Anastázia Fiodorovna nevie, čo to je burza, ale pozná pojmy ako kurz, valuta, niekoľkokrát držala v ruke americký dolár. V piatok videla v televízii, ktorú pozerá vždy, keď nepredáva uhorky, svojho prezidenta, ako máva divo rukami, prižmuruje zúrivo oči, špúli dolnú peru a dlhoročným priatelením s vodkou zdrsnelým hlasom kričí: "Devalvácia nebude, hovorím to snáď zrozumiteľne". "Ja neviem, čo to je devalvácia," usmieva sa potmehúdsky Anastázia. "Zato som hneď pochopila, že príde v najbližších dňoch. Mala som doma 12 rubľov. V nedeľu doobeda som si za ne kúpila chlieb, tvaroh a smotanu. Náš prezident je taký meteorológ. Keď sľubuje, že bude pekne, nesmiete na ulicu vyraziť bez dáždnika."
O Sašovi hovorili, že je blázon. Mamička ho ospravedlňovala a tvrdila, že je psychicky labilný. A tak šiel k polícii. Snáď si službu v mene zákona vybral ako duševnú terapiu. Po pár mesiacoch ho z ministerstva vnútra vyhodili. Stalo sa tak dávno pred pamätným novgorodským vystúpením prezidenta. Privyrábal si strážením parkoviska a mohol tak svojich bývalých kolegov pozvať občas na pivo. Duševne chorý mladík rovnako ako Anastázia Fiodorovna v dňoch najťažších konal inštiktívne. V pondelok sa z televízie dozvedel, že rubeľ sa dal do pohybu. Pri večernej prechádzke zistil, že si dolár už nemôže obstarať za 6,22 rubľa, ale za 9,5. Že jeho skromné úspory už nestačia na kúpu horského bicykla, ale asi tak jednej korčule. V utorok si celé Rusko začalo zvykať na to, že ceny na televízor SONY, videomagnetofóny, automobily, letenky, zahraničné zájazdy, syry, jogurty Danone, dánske salámy, fínske maslo, automatické práčky, chladničky, počítače, zubné pasty, ryžu, kuracie stehná, kávu, čaj, kakao, perá, taniere, kuchynské linky, termosky, kávovary, fotoaparáty, kožené bundy, tepláky, konzervy pre mačky, telefónne aparáty, koberce, pivo, kozmetiku a všetok ostatný tovar, ktoré sa do Ruska dováža zo zahraničia, sa prudko zvýši.
V Moskve až 70 percent toho, čo je vystavené na pultoch, patrí do kategórie import. Pesimisti predpovedajú, že do konca roka ceny na zahraničnú produkciu vzrastú až o 80 (!) percent. Nové, veľmi kruté daňové predpisy a devalvácia urobili spoločne kus práce. "Podnikať dnes v Rusku, to je samavražda alebo masochizmus," hovorí Ruslan Čagava, vedúci supermarketu v Gruzínskej ulici. "Ešte mesiac vydržím predávať zo starých zásob za staré ceny. Potom budem musieť nakupovať tovar v zahraničí za doláre, ktoré tu u nás už dostanem podľa nového, vyššieho kurzu. Takže nech mi láskavo náš pán premiér poradí, ako nemám obmedziť práva jednoduchých občanov."
V BANKE MÁ ÚSPORY
LEN BLÁZON
Jednoduchí občania vybrali z vreciek všetky kopejky a vyrazili do zmenární. Saša sa vydal športovo oblečený na Krymský most. Bez toho, aby budil záujem okoloidúcich, natiahol si cez tvár sieťovanú šatku a vyšplhal sa na jeden z pilierov. Potom začal kričať. Záchranári zo "Služby spasenija" prišli asi za 15 minút. Bezradne stáli spolu s policajtmi, ktorí museli v najväčšej špičke uzavrieť hlavnú tepnu mesta, pod pilierom a pozorovali, ako sa Saša chystá na smrteľný skok. Potom mladý muž požiadal o vodu a cigaretu. Vraj poslednú. Jeden zo záchranárov sa k Sašovi rezko vyšplhal a pri odovzdávaní nápoja a fajčiva s ním chlapsky pohovoril. Vo večerných správach televízny redaktor komentoval celú udalosť slovami: "Na každého zapôsobila finančná kríza inak. Niekto sa rozplakal, niekto pri slove devalvácia chce skákať do rieky." V skutočnosti sa Saša správal chvíľami veľmi realisticky. Sľuboval, že neskočí, keď mu dajú pätnásť tisíc dolárov. V rubľoch to ale v súčasnej situácii v žiadnom prípade nechce.
Saša bol jediný výstredník toho dňa. Okrem neho sa v Moskve nikto zo zúfalstva neobesil, ani neupálil, ani sa nevrhal na bankových úradníkov a neškrtil ich. Úplná väčšina Rusov nesplnila očakávania krvilačných novinárov a chovala sa po pondelňajšom vyhlásení vlády a centrálnej banky ľadovo pokojne. Ako prví sa po uverejnení správy, že rubeľ sa rúti do priepasti, objavili v bankách zúriví reportéri s kamerami a fotoaparátmi. Hľadali rady a nútili bankových úradníkov, aby im vykladali hrôzostrašné príbehy o ožobračených dôchodcoch. "Tí už boli ožobračení dávno," smiala sa sympatická pani za prepážkou Sberbank na Tverskej ulici. "Už si na to zvykli, takže bude nám tu plakať pár babičiek a klopať na sklo niekoľko dedkov, ale nič strašné sa nestane. Pár dní počkajú, potom svoje peniaze dostanú, a že si za ne budú môcť kúpiť menej ako predtým, to už je život. Viete, po tom všetkom, čo sa u nás v posledných rokoch robilo, si žiadny normálny človek v banke veľké úspory v rubľoch nenecháva. Ja pracujem vo finančnom úrade a svoje doláre si schovávam doma," šepká, aby ju nepočul nadriadený. Noviny uverejnili rady jednoduchému občanovi, ako sa správať. Väčšina doporučení ústi do jednoduchého hesla: "Nerobte nič, nič nepredávajte, nekupujte, čakajte!" Špecialisti sa snažia upokojiť verejnosť aj najrôznejšími prímermi: "Predstavte si, že vás prúd zatiahol pod vodopád. Nemykajte sa, poddajte sa prúdu vody a akonáhle zacítite, že slabne, pokúste sa vyplávať na hladinu." Objavili sa však aj rýdzo praktické rady, ktorými sa, napodiv, veľa Rusov začalo riadiť: "Ak máte úspory v rubľoch, nesnažte sa ich meniť za doláre. Ak ste dlhší čas váhali s úmyslom kúpiť si napríklad automobil, práčku či spálňu, neváhajte a okamžite vyrazte do obchodu. Ak vám nestačia peniaze, požičajte si. Ak si nemôžete požičať, kúpte si čokoľvek iné, napríklad aj potraviny, ktoré dlho vydržia. Peniaze skrátka musíte minúť. Pokiaľ máte účet v banke, pokúste sa ho previesť na účet valutový, avšak iba v prípade, ak súhlasí banka s prevodom v prijateľnom kurze. Pokiaľ už valutový účet máte dávno, tieto riadky ste vôbec nemuseli čítať."
TECHNIČESKIJ PERERYV
V utorok okolo poludnia sa dolár, pokiaľ vôbec bol na predaj, ponúkal vo väčšine zmenární za 9,5 rubľa. Ak chcel nejaký blázon valutu predať, dostal za jeden dolár 6,4 rubľa. Pri takom kurze bolo jasné, že ruský finančný trh zomrie, aspoň na pár dní. A tiež zomrel. Ľudia nebrali banky útokom, nerabovali obchody, nazapaľovali sídla zbohatlíkov, ani nedemonštrovali pred budovou vlády. Anastázia Fiodorovna dokonca ani v pondelok nevyšla do ulíc. Uhorky v ten deň nepredávala, pretože vytušila atmosféru všeobecnej neistoty a vyhlásila, rovnako ako veľa ďalších ruských trhovníkov a obchodníkov, že počká, až ako to dopadne. Niektorí aktívnejší občania urobili niekoľko márnych pokusov zareagovať na rozhodnutie vlády znehodnotiť čiastočne ruskú menu a vydali sa do finančných úradov. Prvá skúsenosť s bankomatmi napovedala, že možno ľadový pokoj nie je namieste. Prístroje nevydávali peniaze na žiadnu z plastikových kartičiek, a na niektorých dokonca visela ošklbaná ceduľa s ručne napísaným nápisom "techničeskij pereryv". V bankách boli rady a ľudia mali popudlivý výraz. Fráza "zasa nám klamali" sa stávala pomaly ale iste heslom týždňa.
V banke SBS-AGRO na ulici Veľká Dmitrovka bol rad dlhší ako inde. Snáď preto, že práve tento finančný úrad spolu s bankami Alfa a Sberbank zhromažďuje najviac vkladov súkromných osôb. Slečny úradníčky sa nikdy netvária zvlášť prívetivo, ale tentoraz snáď dostali priamo príkazom svojim zjavom klientov odpudzovať. Nad hlavou sa im húpala ďalšia z cedulí, ktoré v ten deň bankári rozvesovali na najrôznejších miestach: "Kasa pracuje iba s rubľami". Žena v tmavomodrom kostýme dupe nohou a kričí: "Ten slaboch!" Nie je ťažké uhádnuť, komu tie slová patria. Banka jej z jej dlhoročných úspor vydala len 3 tisíc rubľov. Ďalšiu dávku si možno bude môcť vyzdvihnúť budúci deň. Banky sa ocitajú nielen v šoku, ale aj v platobnej neschopnosti. Keby všetkým žiadateľom vydali počas troch dní ich úspory, museli by koncom týždňa na cedule napísať jediné slovo: "Bankrot". Ostatne, podľa predpovedí ekonómov taký nápis bude skoro visieť na desiatkach menších ruských bánk. Možno až potom sa ľudia, ktorým spolu s bankou zmiznú aj všetky úspory, naozaj rozhnevajú. "Stalo sa to, čo sa muselo stať," povedal odovzdane muž stredných rokov, keď na rozdiel od dámy v kostýme nedostal v banke SBS-AGRO nič. Väčšina ruských bánk nemala vo svojich dolárových pokladniach ani cent.
Sberbank v ulici Boľšaja Guzinskaja je napchatá na prasknutie. Agresívne naladený mladík kričí na okuliarnatú slečnu za prepážkou: "Ty krava, sama si si vybrala prachy v piatok, čo? Tak urob, čo ti hovorím..." Privolaný strážca zákona muža upokojuje slovami: "Ja som dostal vo štvrtok výplatu za tri mesiace, v rubľoch samozrejme. Mal som takú radosť, žena mala radosť, aj deti mali radosť. No, a dneska z toho časť vyletela komínom." Ani osud pochôdzkára nemožno nazvať životnou tragédiou a jeho úsmev svedčil o tom, že vešať sa nemieni. Stavební robotníci, ktorí hneď vedľa vchodu do banky pili kvas, o žiadnej devalvácii nič nevedeli. Koncom týždňa však v rade moskovských kioskov zdraželo pivo až o dvadsať percent. Až potom sa devalvácia dostala aj do robotníckych radov.
Vláda zahrnula občanov upokojujúcimi sľubmi, ktoré mali doľahnúť predovšetkým k ušiam stávkujúcich baníkov. Teraz už budú mzdy vyplatené častejšie ako raz za rok. Lenže pracujúci si rýchlo spočítali, že po očakávanom zvýšení cien sa ich príjmy reálne zásadne znížia. A banícke odbory už volajú po kompenzácii. "Zasa nám klamali!" ozýva sa z koľají, na ktorých štrajkujúci zamestnanci mnohých ruských šachiet sedia už mesiac. Ak teraz dostanú dlhovanú mzdu, budú ju musieť okamžite minúť. V opačnom prípade vďaka očakávanému zvýšeniu cien môžu prijať o tretinu menej zaslúženého platu. Anastázia Fiodorovna a väčšina z mnohomiliónovej armády ruských dôchodcov si vo chvíli, keď z televíznej obrazovky premiér Kirijenko takmer prisahal, že jednoduchých občanov sa zmeny vo finančnej politike štátu nedotknú, na ufúľaný papierik vypočítala, koľko má v Sberbank, kam jej prichádza dôchodok, asi tak peňazí. Došla k "závratnej" sume 300 rubľov. V nedeľu večer teda bola majiteľkou 48 dolárov, v pondelok okolo poludnia vlastnila zhruba 31.
Na podobné tragédie si ruskí občania dávno zvykli. Znehodnoteniu vkladov ich postihlo už v roku 1991, potom po "čiernom utorku" v roku 1994. Tretí pokus rozpáliť masy bol vopred odsúdený na neúspech.
úder pre strednú triedu
Konečne koncom týždňa Anastázia Fiodorovna vyšla na ulicu so svojimi dvoma debničkami. Na jednej sedí, v druhej má uhorky. Ceny nezvýšila. Ani susedný supermarket Ruslana Čagavu nezdražel. Dôchodcovia, Anastázia Fiodorovna a moskovská chudoba skutočne, ako sľuboval premiér Kirijenko, žiadnu katastrofu očakávať nemusia. Chlieb a mlieko, základné potraviny sociálne slabších, sa do závratných výšin nevyšplhali. Ruskí milionári sa tiež nijako zvlášť neznepokojujú. Zvýšenie cien na potraviny ich príliš nebolí, elektroniku si tiež kúpia, nech stojí čokoľvek, a zdraženie leteniek ich nedonúti, aby začali jazdiť vlakom. Podľa finančných expertov hlavný úder na seba prijme ťažko sa rodiacia ruská stredná trieda. Začala sa zmáhať v poslednom roku, a práve títo ľudia si šetria napríklad na zahraničný televízor či lepšiu chladničku. Chudákovi niečo také ani nenapadne, bohatý šetriť nemusí. Úspory ľudí, ktorí si každý mesiac dávali bokom určitú čiastku, sa však teraz zásadne znížili.
Saša z mostu neskočil. A ako sa neskôr ukázalo, ani to nemal v úmysle. Chcel len využiť dramatickú atmosféru, zmätok a neistotu, trochu si prilepšiť. Hystéria však počas niekoľkých dní skončila a Rusko sa vrátilo do tradičného stavu apatickej depresie. Nový záchvat ľudového hnevu sa vraj čaká na jeseň.
Autor: PRE SME - Petra Procházková, agentúra Epicentrum
