JOZEF BEDNÁRIK (17. 9. 1947, Zeleneč) - herec, neskôr režisér zameriavajúci sa predovšetkým na divadlo. V roku 1970 absolvoval herectvo na VŠMU v Bratislave. Bol členom nitrianskeho DAB najskôr ako herec, neskôr významný režisér, ktorý tu naštudoval množstvo výnimočných inscenácií (Dom Bernardy Alby, Titus Andronicus, Trójanky, Jarné prebudenie, Strašidlá, Zojkin byt...) S úpechom pracoval i televízii. V polovici 70. rokov založil ochotnícky súbor Z -divadlo v Zelenči, ktoré sa stalo snáď najvýznamnejším slovenským ochotníckym súborom, úspešným aj v medzinárodných reláciách. Pozoruhodné inscenácie pripravil v SND (Krvavá svadba, Hoffmannove poviedky, Faust a Margaréta, Don Quichotte...), v Komornej opere SF (Maniere teatrali, Číňanky...), DSNP Martin, Štátnom bábkovom divadle (Gulliverove cesty, Nápoj lásky). Na Novej scéne naštudoval rad úspešných muzikálov (Evanjelium o Márii, Grand hotel, Pokrvní bratia, Jozef a jeho zázračný farebný plášť) a podieľal sa tak na etablovaní NS ako významného slovenského muzikálového divadla. Svoje schopnosti tvorcu mimoriadne úspešných muzikálov potvrdil v Prahe, kde pod jeho režijným vedením pôvodný český muzikál Dracula zlámal všetky doterajšie rekordy úspešnosti. Momentálne sa pripravuje v Bratislave slovenská premiéra projektu, kde k českým pribudnú aj slovenskí protagonisti. Množstvo významných projektov uskutočnil aj v pražskom Národnom divadle a ďalších scénach v Čechách i zahraničí. Má rozpracované množstvo nových projektov, najbližšie by to mali byť premiéry Rusalky, muzikálu inšpirovaného dielom A. Dvořáka a Fidlikanta na streche, ktorým sa po dlhšom čase opäť vráti ako hosť do svojho bývalého domovského DAB.

Prípravy bratislavskej premiéry muzikálu Dracula sú v plnom prúde. Na jednu zo skúšok si z Prahy odskočil aj režisér Jozef Bednárik. Využili sme jeho prítomnosť a napriek veľkej zaneprázdnenosti ho presvedčili, aby si našiel čas na rozhovor.

m Pomysleli ste pri uvažovaní o slovenskej verzii Draculu na príslovie "nevstúpiš dva razy do tej istej rieky"?

"Najprv musím trošku upresniť: to, čo uvidia diváci v Bratislave, nie je autonómna slovenská verzia. Je to prenesenie pražského originálu do Bratislavy. Dracula sa bude v Istropolise spievať v češtine, v dekorácii identickej s Prahou, častokrát v temer kompletnom pražskom sólistickom obsadení. V tomto zmysle uzavreli obe naše produkcie kontrakt. Takže, žiadne opätovné vstupovanie do tej istej rieky sa nekoná. Stojíme stále v nej, akurát sa zmenili kulisy - namiesto Vyšehradu Slavín, namiesto Paláca kultúry Istropolis a v diváckych radoch zašumí namiesto českého ,ř` naše slovenské ,ľ`. Myslím, že takéto prevedenie riečišťa do Bratislavy neublíži ani slovenskému publiku, ani českému Draculovi. Veď ide v podstate - tak ako v Prahe - iba o zábavu pomocou romantického ľudového muzikálu. O nič viac, ale ani o nič menej!"

m Na Slovensku sa ráta s porovnateľným rekordným záujmom ako v Čechách. Aj vy ste taký optimista?

"Skúsenosti zo sveta hovoria: nič nie je menej polapiteľné ako prognózy, týkajúce sa úspechu alebo neúspechu muzikálovej šou. A preto aj keď hrám na draculovskej strane ihriska, bol by som na tému víťazstva trochu rezervovanejší. Päť bratislavských novoročných predstavení síce napovedalo dosť: Bratislavčania sú, tak ako Pražania a Košičania, celkom slušní muzikálomaniaci. Podľa mňa je asi správne, že okrem činohry a opery, operety a baletu ponúkne Bratislava divákom aj tento náš trojhodinový výlet do trošku iného sveta. Záujem o lístky potvrdzuje, že producentské sny pána Vojtka a pána Polakoviča nemusia zostať len snami. A som rád, že k tomu svojou robotou prispejem tak trochu aj ja."

m Skúšky bratislavského Draculu vedú asistenti. Dýchate im z Prahy na krk?

"Zvláštny je osud inscenácie, ktorá sa má stať replikou už hotového predstavenia. Som síce jedným z jej otcov, ale pretože v Prahe asistujem pri pôrode mojej ďalšej muzikálovej dcéry, Rusalky, Draculu študuje človek, ktorý je už možno viac jeho otcom ako ja - môj pán asistent Ľubo Fritz. Určite sa robota niekedy podobá na ,klonovanie`, ale vďaka Ľubovi sa náš Dracula už odlepil od zeme a celkom slušne robí prvé kroky. Na druhej strane sveta, v juhokórejskom Soule, ,klonuje` ďalšieho, v tomto prípade šikmookého Draculu Filip Renč s Richardom Hesom. Na krk im dýchať netreba, ruky majú voľné. Ja sa občas vynorím z rusalkovského jazera a počúvam správy z oboch bojísk. Podľa toho, čo počujem a vidím na videonahrávkach zo skúšok na kórejskom fronte i bratislavskom bojisku - zatiaľ neprehrávame."

m Deň pred naším stretnutím ste si boli osobne pozrieť výsledky práce. Ste spokojný? Aj ste si zakričali?

"Aký už môže byť režisér, keď príde do Bratislavy na prvú zbiehačku, a nájde tridsať nadšených mladých ľudí, ktorí mu ponúknu poriadny kus nie najhoršieho hudobného divadla? Samozrejme, že začas budeme múdrejší a určite aj prísnejší, ale to, čo Ľubo Fritz, pán dirigent Selčan a Petr Vrátil stihli za tri týždne urobiť - pred tým teda širák dolu! A viete, čo ma ešte teší? Že sa im podarilo stmeliť zárodok zaujímavej muzikálovej kompánie, ktorá sa ani po Draculovi v slovenskom divadelnom svete určite nestratí. Ak som si na skúške trochu zakričal, tak možno vtedy, keď bolo čosi tak typicky stredoeurópsky približné, alebo nepedantné a nedisciplinované. Márna sláva - tá naša muzikálová libretistická prostoduchosť musí byť vždy realizovaná západoeurópsky dokonale, s latkou zodvihnutou tak neprovinčne vysoko, ako sa len dá. Vtedy potom na predstavení muzikálu zabudnete na všetky klišé a inzitnosti a tešíte sa. Tak ako naposledy na skúške ja."

m Keď sa len rodilo naše obsadenie Draculu, odznelo, že slovenské "hviezdy" nie sú podmienkou. Skôr sa chce muzikál uberať cestou vyrobenia megastar, ako sa to v Prahe podarilo povedzme s Hůlkom. Súhlasíte s takým trendom?

"Prepáčte, ale to je trochu tlačovkový novinársky folklór: výroba megastar, objavovanie nových tvárí, hviezdny či nehviezdny trend. Podľa mňa to znie príliš prehnane. Poďme na zem a buďme reálnejší. Pán Karel Svoboda totiž napísal v Draculovi hlavným predstaviteľom noty, ktoré dajú poriadne zabrať i školenému opernému spevákovi. Naše spevácke hviezdy - medzi nimi i mnohí moji kamaráti - sú hlasovo školení inak, a preto, bohužiaľ, s nami neskúšajú. Sólisti, ktorí sa po konkurze objavili, sa usilovne a zaujímavo vyrovnávajú s nemalými nárokmi, nesnívajú o ,megastar - osude`, zatiaľ sa učia. Niektorí z nich sa predsa len hviezdneho prachu dotkli - Katka Hasprová, Janko Gallovič, Mira Marčeková z Komornej opery. Všetci ostatní, ktorých som nespomenul, nás možno prekvapia. Ak nie v Draculovi, tak určite v ďalšom projekte. Držme im palce!"

m Čo si myslíte o raketovom vzlete Dana Hůlku? Začínal v oblastnom divadle a dnes si sám na vystúpenia pilotuje lietadlo. Aké máte z praxe skúsenosti, čo znenazdajky nadobudnutá sláva dokáže urobiť s človekom?"

"Davy kričiacich a omdlievajúcich fanyniek, súkromné lietadlá a všetky tie Hůlkove prstene a Mitsubishi - to je častokrát starostlivo organizovaná a starostlivo dizajnovaná práca vynikajúceho manažéra. Patrí to k nášmu remeslu a dobrý spevák to má takpovediac v úväzku. Dobrý a úspešný spevák musí často hrať druhý diel svojej šou i mimo javiska. Ale pozor: hlúpy dobrý spevák tomu ,šmé` o sebe uverí, stotožní sa so svojím imidžom a začne fetišizovať celý ten cirkus. Múdry dobrý spevák to ale všetko berie zľahka. Vie, že svetská sláva sa končí často poľnou trávou, zahrá si povinne hviezdne divadielko, odloží prstene a šminky a je zasa človek. Vypočuje si pripomienky, chodí načas, kultivuje si telo i ducha, drží slovo, skúša si zaspievať i čosi iné a inak. Nezabudol, čo je tolerancia i súcit. Som rád, že ja zatiaľ Dana Hůlku poznám takto. Ako múdreho dobrého speváka a slušného človeka."

m Lepšie sa vám spolupracuje s profesionálom alebo človekom, ktorého si formujete od začiatku?

"V muzikálovom remesle je asi najdôležitejšie také to javiskové vyžarovanie, charizma, čaro osobnosti. Bez neho je výkon akokoľvek ostrieľaného barda diétny. A naopak, charizma spôsobí, že i osobnosť divadelne ešte ,nesformovaná` vás svojím výkonom primrazí k sedadlu. Pán Korn alebo Lucka Bílá majú čara osobnosti toľko, že by ho mohli rozdávať, a preto s nimi spoločné chvíle pri skúškach považujem za režisérske Vianoce. Pri robote s takýmito partnermi mám istotu, že každý môj vklad bude umocnený, zúročený, oplodnený, že na akúkoľvek moju chybu budem kamarátsky upozornený a budeme ju spoločne riešiť. S javiskovými nováčikmi je práca skôr o krvi, pote a slzách. Ale ja sa rád potím, ak mi konzervatórium, VŠMU alebo život ponúknu zaujímavú osobnosť, ktorá dobre vyzerá, je disciplinovaná, vie spievať, hrať i tancovať a má do roboty chuť... To nie je režisérska utópia, občas sa i takéto zázraky stávajú. Dôkazom je napríklad Katka Hasprová!"

m Úprimne, majú české hviezdy chuť pokračovať v Draculovi?

"Som presvedčený, že vedia, že Slovensko bolo, je a bude pre ľudí šoubiznisu nezanedbateľným trhom. Každý z nich má manažéra, a ten vie, že nové cédéčko sa ľahšie predáva tam, kde speváka poznajú i zo živého vystúpenia. Naše hviezdy vedia, že perspektívna budúca séria slovenských koncertov bude ich výkonom v Draculovi umocnená, že udržanie sa v povedomí slovenského publika znamená úspech, a že potlesk v Bratislave - to znie predsa hrdo! Ako ich ja poznám, zaškrípu si síce občas zubami nad únavným cestovaním, hotelmi, odlúčením od rodín a štúdií, ale radi prídu a spievajú, hrajú a tancujú - taká je už komediantská povaha a herecký a spevácky údel."

m Aké budú ďalšie osudy inscenácie smerom do zahraničia?

"Hneď po bratislavskej premiére letíme na generálku Draculu do juhokórejského Soulu. Prijatie typicky európskej romantickej pop-opery ázijským publikom - to je hádam najväčšia neznáma v mojom režisérskom živote. Celkom iné pocity máme pred chystaným predajom draculovskej licencie na západoeurópske teritóriá. Tu budeme porovnávaní s tradíciou, dokonalou profesionalitou, s megahitmi typu Fantóma či Cats. Bude to tvrdá previerka síl a správna chvíľa na zamyslenie."

m Paradoxne, občas sa stáva, že práve najúspešnejšie diela začne tvorca nenávidieť, lebo sa nevie zbaviť ich tieňa. Vy ste sa dávno pred muzikálmi etablovali ako výnimočný režišér v Nitre, v Zelenči, SND, ŠBD... Nie je vám ľúto, že sa dnes na to trochu zabúda?

"Máte pravdu. Vyše päťdesiatročného režiséra trošku znervózni fakt, že napriek kope iných, ušľachtilejších titulov, práve muzikál z neho urobí

,toho` režiséra, ale ja to - tak ako všetko okolo divadla - ktovie ako neprežívam. Beriem to ako ďalšiu etapu svojho režisérskeho života, v ktorej sa divadlo ,na môj spôsob` a moje javiskové videnie stretli s potrebami muzikálového žánru, a navyše sa trafili do momentálneho diváckeho vkusu. Nastúpil som do tohto vlaku a teším sa z každého kilometra jazdy. Cesta to nie je vôbec nudná, pretože si môžem dovoliť vystúpiť alebo odbočiť. Takou výhybkou bola pre mňa baletná Isadora s Liborom Vaculíkom v ND Prahe. Opernou zastávkou bude pre mňa Carmen s Dagmar Peckovou v Národnom divadle. Jazda bude pokračovať pokusom o Fidlikanta na streche v Nitre, čakajú ma asi Les Miserables, Gróf Monte Christo. Na slepú koľaj to zatiaľ nevyzerá."

m Pri toľkých nových projektoch môže byť ešte Dracula vašou srdcovou záležitosťou?

"Celé letné dni ,plávam` spolu s Bárou Basikovou, Petrom Mukom, Kamilom Střihavkom, pani Přenosilovou v Rusalke, muzikáli podľa Antonína Dvořáka. Po večeroch skúšam zase ,fidlikať` na streche, a vymýšľam spolu s Nitranmi scénu a kostýmy pre jeden z najkrajších amerických muzikálov. Oboje dá režisérovi poriadne zabrať, a preto sa stáva, že často myslím na Draculu. Ten už má svoju bitku vybojovanú, už sú jasné výhry i prehry, už panuje poriadok a štýl. Nie som ,samožer`, nezvyknem sa zamilovať do niektorej svojej roboty, ale priznám sa, že Draculu občas sám sebe závidím."

m Lucie Bílá mi vravela, že na vás čaká vo svojom divadle s Caligulom. Ako sa vy, divadelný Falstaff, s obrovskou invenciou vtesnáte na to minijavisko?

"Ak sa v zdraví dožijeme budúceho roku, ak sa podarí Petrovi Kratochvílovi skompletizovať scenár, a ak mi to ešte bude režírovať, tak budúce prázdniny budú asi v znamení muzikálového Caligulu v divadle Ta Fantastika. Bude to asi trošku iný muzikál, komornejší, možno menej ,eastmancolorový`, ale o to možno zvláštnejší. A že je to pre muzikálového režiséra môjho typu minijavisko? No a čo? Aj Falataffovi občas nezaškodí diéta!"