Rodézii, dnešnej Zambii, aj generálny tajomník OSN, Švéd Dag Hammarskjöld. Sám Tutu zverejnenie materiálov komentoval slovami, že komisia vzhľadom na blížiaci sa termín ukončenia prác nemala čas preskúmať ich vierohodnosť, a tak ich iba odovzdáva prezidentovi Mandelovi na ďalšie prešetrenie. Dokumenty sú na hlavičke Inštitútu pre morský výskum (SAMIR), ktorý bol jednou z rozhodujúcich zložiek vojenského systému Juhoafrickej republiky. Podľa jedného z nich sa na stretnutí predstaviteľov SAMIR so šéfom britskej tajnej služby MI5 konštatovalo, že „Hammarskjöld musí byť odstránený“ a v ďalšom sa píše, že šéf CIA „A. Dulles prisľúbil spoluprácu jeho ľudí“. Iný materiál obsahuje detaily plánu na uloženie výbušniny v podvozku Hammarskjöldovho lietadla, ktorá by explodovala v momente vysunutia kolies pri pristávaní.

Dokumenty sú (vraj) podvrhom ruskej tajnej služby

V roku 1960 vyhlásilo bývalé Belgické Kongo nezávislosť, ktorú však vzápätí nasledovala občianska vojna, rozpútaná v snahe získať samostatnosť na diamanty bohatej provincie Katangu. Predseda novej nezávislej vlády Patrice Lumumba podnikol ešte v tom istom roku cestu do Moskvy, kde sa snažil získať podporu Sovietskeho zväzu (pomenovali tu neskôr po ňom známu univerzitu) a spolu s prezidentom Kasa-Vubom sa obrátil so žiadosťou o pomoc aj na OSN. Za sprostredkovateľa v konflikte sa ponúkol sám generálny tajomník Hammarskjöld, ktorý urýchlene inicioval zvolanie Bezpečnostnej rady a zasadil sa o vyslanie Ozbrojených jednotiek OSN do Konga. Sám generálny tajomník podnikol v rozpätí niekoľkých mesiacov od júla 1960 do septembra 1961 štyri osobné návštevy krajiny. Tá posledná, v rámci ktorej sa mal v zambijskej Ndole stretnúť s veliteľov separatistov Moise Tshombem, sa pre neho, ako aj pre ďalších 15 členov posádky, skončila v noci zo 17. na 18. septembra 1961 tragicky.

Najnovšie dokumenty, ktoré zverejnila komisia arcibiskupa Tutua, sú len jednou z ďalších možných verzií nešťastia, pri ktorom prišiel o život Dag Hammarskjöld. Na ich obsah okamžite reagoval aj Sir Brian Urquhart, ktorý v čase nešťastia zastával vysoký post v rámci úradu generálneho tajomníka OSN (neskôr sa stal jeho zástupcom) a po nedhode osobne navštívil aj miesto tragédie. Urquhart sa vyjadril, že dokumenty „nedávajú zmysel“. Podľa neho bolo príčinou nešťastia „ľudské zlyhanie“ pilota, ktorý pri nočnom pristávaní narazil do vrcholu jedného z kopcov. Ešte presvedčivejšie znie jeho argument, že Hammarskjöld ešte pred odletom z Kinshasy dal svoje lietadlo k dispozícii britskému diplomatovi lordovi Landsdownovi, ktorý mal pripraviť jeho návštevu v Ndole, a sám neskôr cestoval iným lietadlom, o čom vedelo iba málo ľudí. Faktom zostáva, že novinári si v prvých chvíľach po pristátí v Ndole naozaj pomýlili Landsdowna s Hammarskjöldom. Informácie o možnom komplote proti generálnemu tajomníkovi vzápätí poprela tak americká CIA, ako aj britská CI5. Predstaviteľ britského ministerstva zahraničných vecí sa nechal počuť, že „spravodajskí agenti Spojeného kráľovstva nepoužívali metódy ‘vyhadzovania ľudí do vzduchu‘. Bolo to však obdobie studenej vojny, keď bola sovietska dezinformačná kampaň mimoriadne aktívna, takže je možné, že (dokumenty) vyprodukovala ona“.

Všetko je zložitejšie

Korešpondent britskej BBC v Južnej Afrike však pripúšťa, že o Kongo bol v tom čase mimoriadny záujem: pod svoj vplyv ho chceli dostať tak Rusi, ako aj Západ a Hammarskjöldov zmierlivý prístup, uprednostňujúci dialóg a kompromis, nebol vždy všetkým po chuti. Niekoľko mesiacov pred smrťou Hammarskjölda - v januári 1961 - bol zavraždený predseda konžskej vlády Lumumba a niektoré dokumenty, ktoré zverejnila americká CIA po skončení studenej vojny, poukazujú na to, že prosovietsky premiér bol zlikvidovaný na jej objednávku. Už v roku 1992 dvaja pracovníci OSN zoznámili verejnosť s teóriou, podľa ktorej bolo Hammarskjöldovo lietadlo zostrelené na objednávku belgických, amerických a britských ťažných spoločností, ktoré v generálnom tajomníkovi a jeho politike videli ohrozenie svojich plánov. Mimochodom, podobný scenár sa v bývalej belgickej kolónii - ktorá medzitým zažila tridsaťročnú diktatúru Mobutu Sese Seka a zmenila meno na Zaire, aby sa po prevrate, vedenom pred rokom Laurentom Kabilom, stala opäť Kongom - odohráva aj v týchto dňoch.

S Hammarskjöldom zahynul aj slovenský diplomat

Dnes už najmä zásluhou nedávno publikovanej knihy M. Vároša - Putovanie za krajanmi, nie je žiadnym tajomstvom, že so švédskym generálnym tajomníkom Dagom Hammarskjöldom zahynul aj slovenský diplomat, Dr. Vladimír Fábry. Rodák z Liptovského Mikuláša, ktorý už od roku 1946 pôsobil v rámci československej diplomatickej misie pri OSN v New Yorku, sa po komunistickom prevrate vo februári 1948 rozhodol zostať v USA, kde požiadal o americké občianstvo. Aj preto sa svet po tragédii v Ndole dozvedel iba toľko, že spolu s Hammarskjöldom zahynul aj „americký diplomat Fabry“, ktorý sa k nemu pridal v Kongu, kde pôsobil v rámci stálej misie OSN. Fábry bol zároveň Hammarskjöldovým poradcom, a keďže na vlastnej koži zakúsil komunizmus (pochádzal z významnej evanjelickej rodiny, už jeho otec Pavel Fábry, ktorý bol väznený tak za Slovenského štátu, ako aj komunistami, bol známym právnikom, podnikateľom a podporovateľom Demokratickej strany), len ťažko možno predpokladať, že by sa bol podieľal na podpore promoskovského vyriešenia krízy v Kongu, čo je zároveň v rozpore s dokumentmi, zverejnenými v Južnej Afrike. Dr. Vladimír Fábry bol mimoriadne schopným diplomatom, o čom svedčí skutočnosť, že za svoj krátky život (zomrel ako 41-ročný) stihol v rámci OSN absolvovať viacero náročných diplomatických misií, predovšetkým delikátnych rokovaní v rôznych problémových častiach sveta, ktorými boli vtedy a sú ešte aj dnes Indonézia, Izrael, Egypt, či napokon Kongo. Nie je vylúčené, že mal v OSN namierené v budúcnosti aj omnoho vyššie. Keby nebolo bývalo osudnej noci zo 17. na 18. septembra 1961… JURAJ KITTLER