Prudké, často kritizované obmedzenie zbrojárskej výroby na Slovensku v roku 1990 malo viac príčin, prevládali zahraničnopolitické. V tej súvislosti sa menej hovorí o domácom zákazníkovi, vtedajšej armáde - ČSĽA, tá mala vo svojich arzenáloch vyše 6000 tankov, dnes majú slovenská a česká armáda dohromady iba pätinu z tohto množstva. Posledné väčšie predaje zbraní zo slovenských zbrojoviek sa uskutočnili v roku 1992.
Za Moravčíkovej vlády sa hovorilo o privatizácii zbrojárskych podnikov, tá sa mala vykonať až po oživení zbrojárskej výroby. V roku 1995 vtedajší minister hospodárstva Ján Ducký povedal, že štátne podniky ZŤS Martin a ZŤS Dubnica sa privatizovať nebudú, práve kvôli zbrojnej výrobe.
V októbri 1995 bol založený DMD Holding, a. s., so sídlom v Trenčíne. Jeho prezidentom sa stal Július Tóth, do marca roku 1994 minister financií. Holding združuje asi 25 spoločností, v ktorých boli kapacity a skúsenosti so zbrojárskou výrobou. K najvýznamnejším členom holdingu patria ZTS TEES Martin, a. s., ZTS, a. s. Dubnica, a PPS, a. s. Detva. DMD Holding kontroluje minoritné podiely v tých spoločnostiach, ktoré ešte neboli privatizované, tam vlastní 34 % akcií, zvyšok FNM. Pri podnikoch privatizovaných v prvej vlne je podiel DMD Holdingu menší ako 34 %. V roku 1997 bolo v podnikoch DMD Holdingu zamestnaných 20 tisíc ľudí.
Ešte v októbri 1995 predstaviteľ Malajzie prejavil záujem o tanky T-72. Podobných zákazníkov z rôznych ázijských a arabských krajín bolo u nás viac, je však pravdepodobné, že významný kontrakt na bojovú techniku sa nepodarilo uzavrieť. V máji 1996 Tóth povedal, že špeciálna výroba by nemala presiahnuť 20 % z celkového objemu výroby DMD Holdingu a to platí aj pre každý podnik holdingu zvlášť. V tom istom čase však pemiér Mečiar povedal, že situácia v podnikoch DMD Holdingu už horšia byť nemôže. Predpovedal špeciálnej výrobe rozvoj a významné miesto v ekonomike Slovenska.
Štátny tajomník ministerstva hospodárstva Jozef Brhel na jar 1997 povedal, že do roku 2000 sa má podiel zbrojárskej výroby zvýšiť na 30 % z celkovej produkcie priemyslu. Treba pripomenúť, že v roku 1988, v období najväčšieho rozkvetu zbrojárskej výroby na Slovensku, bol podiel zbrojárskej výroby 24 %, po roku 1990 klesol na 1,6 % z celkovej priemyselnej výroby. Brhel sa tiež vyslovil za vstup zahraničného kapitálu do zbrojárských podnikov formou navýšenia základného imania. Túto myšlienku presadzuje aj Tóth, avšak významnejšie vstupy zahraničného kapitálu do DMD Holdingu neboli zaznamenané.
V roku 1997 parlament schválil revitalizačný zákon. Štátni predstavitelia podľa ich vtedajších vyhlásení tento zákon považovali za univerzálny liek na neprosperujúce podniky najmä v odvetví strojárstva a poľnohospodárskej prvovýroby. Aj J. Tóth vtedy povedal, že revitalizácia podľa tohto zákona má byť kľúčovým nástrojom pri oživovaní strojárskych podnikov. Doteraz však nebol prijatý ani jeden revitalizačný projekt, najmä pre neochotu veriteľov - najmä bánk, znášať straty.
Najväčším problémom väčšiny podnikov DMD Holdingu zostáva predaj ich produkcie, respektíve nájdenie odbytuschopnej výrobnej náplne. Podľa zámerov z roku 1996 mal DMD Holding začať vyrábať široký sortiment strojárskej výroby prevažne mierového charakteru, nechýbali tu ani rušne a prímestské železničné súpravy, a najmä rôzne cestné a stavebné stroje.
V apríli 1998 sa Tóth posťažoval, že rozvoj výroby brzdí zdraženie peňazí a v dôsledku toho ich nedostatok. Tóth priznal, že úverová zaťaženosť podnikov DMD Holdingu rastie. Ďalším problémom sa stali exekúcie. Práve odčerpanie peňazí alebo hmotného majetku exekučnými rozhodnutiami spôsobili podľa Tótha stratu výroby v roku 1997 v objeme 1,5 až 2 mld Sk. V auguste Tóth deklaroval, že je za vstup zahraničného kapitálu.
JURAJ ĎURČENKA
