átov na členstvo v EÚ. Bronislaw Geremek a János Martonyi tak vlastne vyjadrili radosť z toho, že sa ich krajiny vyslobodili zo sféry ruského vplyvu, aj keď toto konštatovanie bolo mienené skôr ako dôraz na potrebu rýchlej integrácie v záujme stability regiónu. Strata bývalého sovietskeho trhu však postavila krajiny bývalého východného bloku aj pred mnohé problémy a jeden z nich - zhodnotenie obilia na trhu - bol aj témou rozhovorov Martonyiho s jeho poľským kolegom počas jednodňovej návštevy vo Varšave.

U našich južných susedov sa tento rok urodil veľký prebytok obilia dobrej kvality a štát sa zaviazal odkúpiť od pestovateľov za garantovanú cenu na hektár maximálne 2,4 tony pšenice po 18 000 forintov. V štátnych sýpkach tak skončí najmenej 400 tisíc a maximálne 1,2 milióna ton obilia, ktoré bude treba zhodnotiť na medzinárodnom trhu. Maďarsko sa na svetovej produkcii obilia podieľa 0,8 percenta (ročná svetová produkcia je 600-610 miliónov ton) a na svetovom obchode s obilím 2-2,5 percenta. Už takmer všetky východoeurópske krajiny podnikli opatrenia proti dovozu lacného maďarského obilia a na ochranu domáceho trhu, proti ktorým sa Budapešť bráni. Ani v utorok vo Varšave sa nepodarilo dospieť k dohode o pravidlách regulujúcich dovoz potravinových tovarov. Avšak podobne, ako to bolo nedávno v prípade Rumunska, predstavitelia Maďarska a Poľska konštatovali, že obilná kríza sa neodzrkadlí v politických vzťahoch oboch krajín. Oba štáty rozbiehajú veľmi úzku spoluprácu s dôrazom na spoločnú prípravu na vstup do európskych štruktúr. Budapešť a Varšava sa uistili, že nebudú konať v rozpore so záujmami druhej strany. (Népszava, kl)