MOSKVA (TASR, ČTK) - Novou výzvou prezidenta USA Billa Clintona pokračovať aj napriek terajším ťažkostiam v reformnom kurze a opätovným prísľubom prezidenta Ruska Borisa Jeľcina, že Moskva sa od reforiem rozhodne neodkloní, sa včera v Kremli skončil rusko-americký summit. Žiadne z doterajších trinástich stretnutí Clintona s Jeľcinom sa nekonalo v takej napätej atmosfére, aká vládne v Rusku práve v týchto dňoch. Je preto pochopiteľné, že Washington má o ďalší vývoj v Moskve obavy, Clinton ich však taktne skrýval. Mnohokrát zdôraznil, že pre USA je transformujúce sa Rusko "veľmi dôležité" - a to aj z hospodárskeho, aj z bezpečnostného hľadiska. Perspektívy reálneho rastu ruskej ekonomiky "závisia od schopnosti prezidenta Jeľcina presvedčiť Štátnu dumu, aby podporila vytvorenie nového kabinetu, ktorý bude pokračovať v reformnom kurze", vyhlásil Clinton na tlačovej konferencii s ruským prezidentom. Ten sa však k tejto téme odmietol vyjadriť priamo. Na otázku amerického novinára, či okrem Viktora Černomyrdina vidí na post premiéra aj nejakého iného kandidáta, alebo ak nie, či je potom pripravený rozpustiť dumu, Jeľcin odpovedal nanajvýš záhadnou vetou. Dovtedy, kým budú "tieto výsledky dosiahnuté", "dôjde u nás k mnohým udalostiam". Po dlhšej pauze, keď každý čakal, že ešte niečo k tomu povie, sa ruský prezident otočil k svojmu hovorcovi Sergejovi Jastržembskému a dodal už iba: "Vsjo!"

Spokojnosť s osobnou schôdzkou s prezidentom Clintonom vyjadril aj predák komunistickej frakcie Gennadij Ziuganov a šéf provládnej frakcie Náš dom-Rusko Alexandr Šochin. Obaja po stretnutí potvrdili, že Clinton chápe problematiku Ruska a má záujem na úspešnom vyriešení krízy.

Jedným z mála výsledkov summitu je dohoda o vytvorení spoločného kontrolno-výstražného raketového centra na území Ruska, pomocou ktorého sa má predísť kolíziám so zbraňami hromadného ničenia. Ďalším dokumentom je spoločné vyhlásenie o tom, že obe strany sa zaväzujú "zostrihať" svoje jadrové zbrojné programy a to tým, že každá z nich sa postupne zriekne po 50 ton zbrojného plutónia. Prezidenti Ruska a USA podpísali aj vyhlásenie týkajúce sa globálnych hrozieb a bezpečnostných výziev, ktorým bude musieť ľudstvo čeliť v 21. storočí, ako aj dokument o situácii v Kosove.

Jeľcin včera podpísal dekrét, ktorým do ministerských funkcí opätovne vymenoval úradujúcich ministrov dočasne poverených riadením rezortov zahraničných vecí, obrany a vnútra, ako aj reformistického vicepremiéra Borisa Fiodorova. Prezident prijal návrhy úradujúceho premiéra Viktora Černomyrdina, ktorý vyjadril odhodlanie zostaviť dočasný kabinet aj napriek odmietavému postoju Štátnej dumy k jeho vymenovaniu. Po pondelkovom negatívnom hlasovaní Dolná komora ruského parlamentu včera Černomyrdina vyzvala, aby svoju kandidatúru "dobrovoľne" stiahol. Väčšinou hlasov včera rozhodla komunistami ovládaná ruská Štátna duma o adresovaní memoranda prezidentovi Jeľcinovi, v ktorom ho vyzýva, aby odvolal guvernéra centrálnej banky Sergeja Dubinina. Memorandum dumy však nie je pre prezidenta zaväzujúce.