Svetoznámy japonský filmový režisér, scenárista a producent Akira Kurosawa zomrel včera vo veku 88 rokov vo svojom byte v Tokiu. S odvolaním sa na oznámenie jeho rodiny to oficiálne uviedla japonská tlačová agentúra Kjódó. Bol autorom kultových diel ako Rašomon, Sedem samurajov či Kagemuša, ktorého zásluhou japonská kinematografia nezmazateľne vstúpila na mapy svetového filmu. Jeho práca však zároveň ovplyvnila množstvo ďalších filmových tvorcov vrátane Francisa Forda Coppolu, Stevena Spielberga či Georga Lucasa. Bol držiteľom desiatok prestížnych medzinárodných ocenení: za majstrovský Rašomon dostal v roku 1951 veľkú cenu na festivale v Benátkach, v roku 1984 odmenili Zlatou palmou na festivale v Cannes jeho film Kagemuša, v roku 1990 mu americká Akadémia filmových vied a umení udelila čestného Oscara za celoživotné dielo a doma v Japonsku ho poctili cisárskou cenou za kultúrny prínos. Akira (v preklade "žiariaci") Kurosawa sa narodil 23. marca 1910 v sedemdetnej rodine s autentickými samurajskými predkami. Absolvoval tokijskú maliarsku akadémiu a v zárodkoch svojej mimoriadnej filmovej kariéry spolupracoval v roku 1941 ako asistent režiséra K. Jamamotu pri niekoľkých scénach snímky Kôň (Uma). Samostatne debutoval filmom Sugata Sanširo (1943) inšpirovaným hrou o zápasníkovi džuda. V druhej polovici 40. rokov nakrútil osem filmov, z ktorých najznámejšie sú Ľudia, ktorí šliapu tigrovi na chvost (Tora no o wo fumu otokači, 1945, dielo zakázali japonské i americké úrady a uviedli ho až v roku 1952), sociálna dráma Opitý anjel (Joidore tenši, 1948) a prvkom talianskeho neorealizmu blízke dielo Túlavý pes (Nora inu, 1949) s obrazom zločinnosti v povojnovom Japonsku. Rok 1950 znamenal v Kurosawovom živote zásadný prelom - aj v zahraničí ho preslávila snímka Rašomon popisujúca štyri protirečivé svedectvá o prepadnutí, pri ktorom zbojník zaútočí na cestujúceho obchodníka a jeho manželku. Nasledovali filmy Škandál (Šubun, 1950), adaptácia Hakuči (1951, podľa Dostojevského románu Idiot), nesmrteľná historická dráma Sedem samurajov (Šiči-nin no samurai, 1954), Žijem v strachu (Ikimono no kiroku, 1955), Krvavý trón (Kumonosu džo, 1957), Donzoko (1957, podľa Gorkého hry Na dne) a Traja zločinci v skrytej pevnosti (Kakuši toride no san akunin, 1958). Po vcelku plodnej prvej polovici 60. rokov (Zlý spí dobre, Telesná stráž, Nebo a peklo, Odvážni muži a v roku 1965 slávny Červenobradáč - Akahige) postihla japonský filmový priemysel kríza a aj Kurosawovi znemožnila nakrúcanie ďalších diel. Na scénu sa síce vrátil hneď v roku 1970 filmom Dodesukaden, ale skúpa dekáda mu priniesla už iba o štyri roky neskôr nakrútený príbeh Dersu Uzala, ktorý pripravil v sovietsko-japonskej koprodukcii a vďaka ktorému ho aspoň čiastočne spoznalo aj nešpecializované publikum v socialistických krajinách. Práve Dersu Uzala sa totiž pre sovietsky vklad pokojne mohol objaviť v širokej kinodistribúcii a neskôr i v televíznom vysielaní. Filmografia z osemdesiatych rokov takisto zahŕňa len tri filmy: legendárnu snímku Kagemuša, ktorá vznikla v roku 1980 vďaka finančnej podpore amerického režiséra F. F. Coppolu, príbeh Ran (1985) a Sny (1989). Rovnako početné zastúpenie má desaťročie pre Kurosawu posledné: Yume (1990), Augustová rapsódia (Hačigacu no kyošikjoku, 1991) a Madadayo (1993).
V Augustovej rapsódii akoby na motívoch intímnych spomienok, staroby a smrti odhalil svoj morálny testament, s ktorým sa vyspovedal aj v knihe Ako jedna autobiografia. Dlhší čas bol vážne chorý, neopúšťal svoj byt a na sklonku minulého roka sa nezúčastnil ani na pohrebe kultového japonského herca Tošira Mifuneho, ktorý bol jeho dlhoročným spolupracovníkom a ktorý sa objavil v šestnástich Kurosawových filmoch. Mifune zomrel 24. decembra 1997 vo veku 77 rokov. V posledných rokoch života sa Kurosawa vrátil k svojej maliarskej vášni, podľa správy TASR sa podpísal aj na vonkajšej výzdobe lietadiel tretej najväčšej japonskej leteckej spoločnosti Japan Air System a účinkoval v reklamných šotoch spoločnosti Panasonic. Generáciám filmových tvorcov sa včera navždy vzdialil, ale z dohľadu divákov jeho odkaz nikdy nezmizne. Posolstvo najväčšieho samuraja japonského filmu zostáva večné.
DALIBOR HLADÍK
