FRANKFURT NAD MOHANOM (SITA) - Rozdiely v životnej úrovni v krajinách, ktoré od januára 1999 zavedú spoločnú európsku menu euro, zostávajú i naďalej veľmi výrazné. Priblíženie životných podmienok relatívne bohatých krajín na severe Európy a relatívne chudobných na juhu Európskej únie predstavuje dôležitú výzvu pre hospodársku a sociálnu politiku v jednotlivých krajinách EÚ v európskom integračnom procese. Uvádza sa to v štúdii nemeckej Commerzbank "Štartovací výstrel pre euro". Informovala o tom rakúska tlačová agentúra APA. Napriek výrazným rozdielom životnej úrovne v jednotlivých krajinách europriestoru sa však medzi štátmi nesmie uskutočňovať žiadne finančné vyrovnávanie. Odstránenie týchto rozdielov je možné iba v prípade nadpriemerného hospodárskeho rastu menej rozvinutých krajín Európskej menovej únie.
Začiatok menovej únie sa uskutoční vo fáze priaznivej konjunktúry. V štúdii sa ďalej uvádza, že vysoký hospodársky rast by mohol prekryť mnohé štrukturálne problémy. Priemyselná produkcia by sa aj napriek tlmiacim efektom ázijskej krízy v rokoch 1998 a 1999 mala zvýšiť o takmer 3 %, zatiaľ čo v minulom roku predstavoval nárast 2,4 %. Hnacím motorom konjunktúry je podľa štúdie domáci dopyt, ktorý je stimulovaný expanzívnou peňažnou a finančnou politikou. Hospodársky vývoj krajín europriestoru bude v rozhodujúcej miere závisieť od vývoja v SRN, vo Francúzsku a v Taliansku. Tieto tri krajiny vytvoria totiž tri štvrtiny hrubého domáceho produktu krajín EMÚ.
Rozdiely v životnej úrovni medzi jednotlivými krajinami europriestoru sú výzvou pre finančnú politiku a rovnako pre strany, ktoré sa zúčastňujú tarifného vyjednávania. Zatiaľ čo v Írsku, vo Fínsku, v Holandsku a v Španielsku ekonomika v prvom polroku 1998 expandovala o viac ako 3,5 %, hospodársky rast v SRN dosiahol 2,75 %, vo Francúzsku 2,5 % a v Taliansku 0,5 %. Aj napriek vysokej konjunktúre by sa na konci roku mohli v Írsku, Španielsku a Portugalsku výrazne znížiť úrokové sadzby na peňažných trhoch, pretože úrokové sadzby euro sa hneď na začiatku fungovania menovej únie budú musieť v celom europriestore dostať na jednotnú úroveň. Commerzbank počíta s približovaním úrovne krátkodobých úrokových sadzieb na úroveň mierne nad sadzbami v SRN. Nemecká centrálna banka Bundesbank by mala v priebehu tohto roku zvýšiť úrokovú sadzbu v prípade refinančných obchodov z 3,3 na 3,5 alebo 3,6 %.
Pre úspešné fungovanie EMÚ je rozhodujúce riešenie problému vysokej miery nezamestnanosti. V 1. štvrťroku 1998 predstavovala miera nezamestnanosti v 11 krajinách europriestoru 11,5 %. Krajiny europriestoru musia v krátkom čase vytvoriť predpoklady na zvýšenie flexibility pracovných trhov, aby sa mohol počet nezamestnaných výraznejšie znížiť, pričom by bola zachovaná stabilita novej meny. Vývoj miezd by sa mal v jednotlivých členských krajinách EMÚ orientovať na vývoj produktivity práce a na situáciu na pracovnom trhu. V rámci EMÚ by sa v žiadnom prípade nemalo pristúpiť na princíp približovania úrovne miezd, pretože takýto postup nemá podľa štúdie ekonomický základ.
Napriek niektorým rizikám očakávajú analytici Commerzbank vytvorením menovej únie hmatateľné ekonomické výhody. EMÚ je počtom obyvateľov, výškou národného dôchodku a rozsahom zahraničného obchodu porovnateľná s ostatnými veľkými menovými zoskupeniami sveta. Ekonomická sila EMÚ je iba o 20 % nižšia ako sila USA a o takmer polovicu vyššia ako sila Japonska. EMÚ zároveň vykazuje vysoký prebytok v platobnej bilancii. Krajiny europriestoru vytvorili prebytok platobnej bilancie vo výške 100 mld USD, zatiaľ čo deficit platobnej bilancie USA dosiahol 200 mld USD. Vývoj platobnej bilancie má vplyv na výmenný kurz mien, a preto by sa euro malo postupne stať silnou menou.
