Nadácia Horský park vznikla pred štyri a pol rokom, impulzom pre vznik bola prázdna historická budova horárne na kraji Horského parku. Presnejšie: správa, že horáreň sa má premeniť na herňu.
Pre firmu, ktorá s hracími automatmi podniká, je Horský park priam ideálne miesto. Je prakticky v strede mesta, pritom na kraji lesa, neďaleko je internát s 5 tisíc mladými ľuďmi, na okolí je niekoľko škôl, najmä cez víkendy sa park zapĺňa ľuďmi.
Verejnosť sa herni bránila od samého začiatku. Prejav nesúhlasu s umiestnením herne vyústil do petície, o probléme sa veľa písalo i hovorilo. Poslanci napokon vo verejnej súťaži rozhodli, že desaťročný prenájom zveria Nadácii Horský park. Poslanecká predvídavosť zrejme zamedzila lokálnej nielen ekologickej katastrofe.
Nadácia premenila bývalú horáreň na stredisko s originálnymi kvalitami, ktoré funguje na neziskovom základe. Parametre tohto zariadenia lákajú Bratislavčanov aj z okrajových štvrtí, prichádzajú sem cudzinci. Všetci zhodne hodnotia horáreň a jej okolie v superlatívoch, ktoré nelichotia len dobrovoľníkom z Nadácie Horský park, ale aj mestu. Atmosféra Horského parku sa zmenila bez jedinej koruny investícií z mestského rozpočtu. Dielo je výsledkom dobrovoľníckej práce a príspevkov od sponzorov. Za prvé štyri roky ľudia z nadácie a ich priatelia odpracovali 17 tisíc hodín bez nároku na odmenu a sponzori prispeli zhruba 7 miliónmi korún.
Ide o zdanlivo nekonfliktnú záležitosť. Spokojné je mesto, spokojní sú občania. Zrenovovaná horáreň na vynikajúcom mieste však nedá spať privatizérom. Nadácia pociťuje tlak, priame i nepriame ataky. Preto sa obrátila na mestské zastupiteľstvo so žiadosťou o majetkový prevod horárne na nadáciu. Ľudia z nadácie sú presvedčení, že prevod by ochránil horáreň pred privatizačnými "kúzlami" aj v budúcnosti. Nadácia ponúkla mestu podmienky, ktoré zabezpečia, že horáreň bude naďalej slúžiť pre verejnosť. Verejnoprospešnosť a neziskovosť je pre nadáciu dokonca "povinná" zo zákona.
Mesto dostalo solídnu ponuku - zabezpečenie želateľných funkcií bez nárokov na rozpočet. Prevádzka horárne by mesto vyšla najmenej na tri, štyri milióny korún ročne. A to ešte nie je započítaný fakt, že zamestnanci by nepracovali s takým nasadením ako dobrovoľníci a nadšenci z nadácie.
A zasa to nie je prosté. Mesto váha. Ozvali sa dokonca podozrievavé hlasy, že nadácia sa pokúša o skrytú privatizáciu. Nezávislí právnici tvrdia, že nadácia nemôže privatizovať, ani keby chcela, lebo zo zákona je nezisková a verejnoprospešná. Napokon, nie je nič jednoduchšie ako v zmluve zakotviť podmienky, ktoré by zabránili akémukoľvek pohybu majetku či špekulácii.
Onedlho bude mestské zastupiteľstvo rozhodovať o prípade Horáreň Horský park. Verejnosť rozhodla už dávno. Chce príjemný priestor, kde sa po prechádzke dá vypiť káva alebo čaj, chce detské ihrisko, o ktoré sa niekto stará. Predstavitelia nadácie odovzdali na začiatku leta osemtisíc podpisov pod petíciu žiadajúcu zachovanie horárne v Horskom parku v súčasnej podobe. Do konca augusta pribudlo ďalších dvetisíc podpisov. A podpisy stále pribúdajú. Azda budú stačiť.
EDUARD ŽITŇANSKÝ
