Deň po slovenských parlamentných voľbách budú nemeckí voliči rozhodovať o zmene. Nepôjde o to, ako nemeckú ekonomiku prispôsobiť novým podmienkam svetového hospodárstva - ako sa tvária nemecké politické strany. V pozadí volebnej kampane stojí jediná otázka - stačilo 16 rokov Kohlovej vlády alebo nie?
Od zvolenia kandidáta Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a sesterskej Kresťanskosociálnej únie (CSU) Helmuta Kohla na post kancelára v roku 1982 nemala táto koalícia takého silného sociálnodemokratického protikandidáta akým je dolnosaský premiér Gerhard Schröder. Kohl vyšiel víťazne z duelov s Hansom-Jochenom Vogelom, Oskarom Lafontainom, Björnom Engholmom aj Rudolfom Scharpingom. Schröderovi však nahráva skutočnosť, že nemeckí voliči prejavujú známky únavy a v prieskumoch verejnej mienky je väčšina z nich za politickú zmenu. Očakávajú od nej zastavenie stále stúpajúceho počtu nezamestnaných, ktorý už prekročil aj povojnový rekord.
Napriek tomu, že Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD) vedie pomerne presvedčivo v predvolebných anketách, nie je rozhodnutie konzervatívneho nemeckého voliča predvídateľné. "Myslím, že trpia chorobou, ktorá nie je len nemecká, ale zasahuje celú Európu. Jej podstata spočíva v tom, že Nemci dávajú prednosť Vlastníctvu pred Bytím, a navyše je pre nich pocit bezpečia dôležitejší ako sloboda a demokracia," hovorí znalec Nemecka, významný poľský spisovateľ Andrzej Szczypiorski. Podľa neho pre veľkú časť Nemcov neexistuje žiadna alternatívna k súčasnému stavu ich štátu, v ktorom si každý môže zariadiť slušné živobytie. 16-ročná vláda Helmuta Kohla má na tomto stave jednoznačný podiel. Sociálni demokrati aj minulé roky viedli pred voľbami v prieskumoch obľúbenosti, voľby však nakoniec vyhral Kohl.
Rozhodujúcou bude asi jedna tretina voličov, ktorá necelé tri týždne pred voľbami nevie, komu dá svoj hlas. Práve tejto skupine bude patriť volebný finiš politických strán.
Nemecká politika má zriedkavý fenomén. K striedaniu politických stráží nedochádza v Bonne na základe volieb. Od roku 1949 nemeckí voliči VŽDY voľbami iba potvrdili rozdelenie moci, o ktorom sa rozhodovalo na pôde parlamentu ma základe rozpadu koalícií či vyslovením nedôvery kancelárovi. V nemeckej povojnovej histórii tak nemeckí voliči ešte vládnuceho kancelára nezosadili.
V nedeľu 27. septembra 1998 tak možno prvýkrát rozhodnú o zmene vlády v Nemecku hlasy voličov. Ani zďaleka však nepôjde o zmenu takú principiálnu ako v rovnaký víkend v inej krajine.
MIRIAM MRÍZOVÁ
