Ôsme pokračovanie výstavného cyklu Pamäť miesta, ktorý v priestoroch trnavskej synagógy - Centre súčasného umenia - pripravuje J. Geržová, je v znamení dnešnej vernisáže (o 18.00 h) významných francúzskych umelcov Anne a Patricka Poirierovcov (obidvaja narodení v roku 1942). Výstava, realizovaná Galériou J. Koniarka v Trnave v spolupráci s Francúzskym inštitútom v Bratislave a podporená Francúzskou asociáciou pre umeleckú činnosť pri ministerstve zahraničných vecí, prezentuje projekt s názvom Slzy zabudnutia, ktorý umelci vytvorili počas týždenného pobytu na Slovensku špeciálne pre priestor synagógy v Trnave. Ako v predvernisážovom rozhovore pre SME povedali obidvaja umelci, tradičnou témou ich práce je spomienka na dané miesto. "Keď sme sa pred viac ako rokom boli pozrieť na synagógu, cítili sme, že jej priestor na nás silne zapôsobil," spomína P. Poirier. "Oslovila nás jej pamäť. A hoci nie sme Židia, patríme ku generácii narodenej počas druhej svetovej vojny, a preto sa jednoducho nedá nemyslieť na tragédiu holokaustu. Rozhodli sme sa teda, že vytvoríme pre trnavskú synagógu špeciálnu inštaláciu, ktorá by vyjadrovala smútok, ale aj istú vinu, akú naša generácia pociťuje voči dejinám. I keď náš projekt je spojený s pamäťou, prvoradý nie je pohľad do minulosti, ale súčasnosť videná cez minulosť. Snažili sme sa vyjadriť myšlienku bolesti a sĺz, avšak zároveň sme nechceli, aby to pôsobilo príliš tragicky. Preto evokujeme antický rituál, v ktorom sa používali malé fľaštičky na slzy. Dali sme si v sklárňach v slovenskom Poltári vyrobiť 3016 fľaštičiek, ktorých množstvo predstavuje počet deportovaných ľudí v Trnave. Fľaštičky sú zavesené v priestore a vytvárajú akýsi dážď. Všetko je veľmi čisté, s vylúčením morbídnosti. Inštalácia súčasne využíva aj zvuk - tlkot srdca, ktorý napĺňa celý priestor synagógy." Trnavská inštalácia francúzskych umelcov vyžaduje od diváka patričnú intelektuálnu pripravenosť pri vnímaní rôznych historických i výtvarných symbolov. Podľa Anne Poirierovej mu v tom bude napomáhať samotný leitmotív - Slzy zabúdania, ale i genius loci - duch miesta. "Vždy sme od diváka žiadali, aby sa aktívne zúčastňoval na našich projektoch. Nie v zmysle nejakých úkonov, ale v spracovaní diela cez kolektívnu pamäť. Divák vstupuje do svojej pamäti a tým sa stáva aktérom diania."
Umelecké projekty Anne a Patricka Poirierovcov v 70. a 80. rokoch, v ktorých sa sústredili na subjektívnu rekonštrukciu známych archeologických lokalít, predovšetkým v Ostii, ich zaradili medzi významné osobnosti svetového umenia. Prejavilo sa to v účasti na takých prestížnych medzinárodných podujatiach, akými bola kasselská Documenta 6 v roku 1977, alebo opakovaná účasť na Bienále Benátky (1976, 1980, 1984). Pokiaľ ide o veľké prehliadky súčasného umenia, Patrick Poirier - na rozdiel od niektorých skeptických hlasov - považuje ich existenciu za akési laboratórium myslenia, ktoré publiku ukazuje súčasný stav umenia. "Myslím, že by sa malo v týchto prehliadkach pokračovať, no zároveň sú tiež dôležité veci, ktoré sú bližšie divákovi. Na umenie netreba ísť len do špeciálnej inštitúcie, ale treba sa s ním konfrontovať aj na ‘každodenných‘ miestach. Pre pochopenie súčasného umenia je dôležité sledovať jeho vývoj. Umenie by sa malo zaoberať myslením, pričom je to jediné povolanie, kde človek nemusí nikomu skladať účty. Domnievam sa, že ľudia sa cez prístup k informáciám oveľa viac zaujímajú o umenie, a preto sa jeho vnímanie uskutočňuje rýchlejšie ako kedysi. Umelecká výpoveď je dnes oveľa bližšie k životu, v porovnaní s minulosťou ide len o otázku tvarov." Podľa slov Anne Poirierovej sa umelci vďaka informačnému "boomu" medzi sebou poznajú, a tým vzájomne ovplyvňujú, pričom národnosť nezohráva podstatnú úlohu: "O výsledku rozhoduje myslenie," tvrdí A. Poirierová, ktorá zároveň nezabudla zdôrazniť, že pokiaľ ide o čistotu myšlienky, reflexia európskych umelcov býva na rozdiel od ich amerických kolegov častejšie hlbšia. "V Európe akosi viac cítime minulosť, ktorá síce ťaží, ale zároveň môže byť istým spôsobom pre nás inšpirujúca. Aj mňa provokuje viacero vecí, ale keby som to mala zhrnúť, tak je to duch súčasnej doby so všetkým, čo k tomu náleží. Konkrétne? Osobne ma zaujímajú umelci, ktorí sa snažia evokovať mentálne obrazy - napríklad umelci pracujúci s videom."
Projekt manželov Poirierovcov prinesie až do konca októbra osobitú reflexiu individuálnej a kolektívnej ľudskej psychiky, tematizovanú v úvahách o zmysle pamäti, procesoch zabúdania a rozpamätávania. Silný emocionálny zážitok u čo možno najväčšieho publika priamo na dnešnej vernisáži podporuje aj Francúzsky inštitút, ktorý zabezpečil odvoz na vernisáž, ako aj naspäť do Bratislavy. Autobus bude pristavený dnes o 17.00 h pri Slovenskom národnom múzeu na Vajanského nábreží v Bratislave.
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
