posledného štvorročného funkčného obdobia sa ocitol na prahu ťažkej historickej potupy. Po predvčerajšku, keď nezávislý vyšetrovateľ Kenneth Starr po 15-minútovom oznámení nechal doručiť Kongresu očakávanú správu v 36 zapečatených škatuliach, obsahujúcich podľa neho "podstatné a hodnoverné" informácie vytvárajúce základ pre "impeachment" - obžalobu prezidenta z časti zločinov - sa Clintonov osud ocitol už celkom v rukách Kongresu. Ide skutočne o historicky závažný čin, lebo sa dosiaľ vo vyše 200-ročnej histórii USA Kongres možnosťou voľby prezidenta a jeho odstránenia z úradu doteraz zaoberal len dva razy. Prvý bol v roku 1868 prezident Andrew Johnson a v Senáte o jeho ponechaní v úrade rozhodol len jediný hlas. Druhý prípad sa týkal v roku 1974 prezidenta Nixona a známej aféry Wattergate. Nixon však pred čakaním na "praženie" svojej osoby právnym výborom Snemovne reprezentantov a potom na rozhodnutie Senátu, ktorý v takýchto prípadoch vynáša rozsudok dal prednosť odstúpeniu z úradu.
Zdá sa, a bolo by veľkou iróniou osudu, že kým Johnson a Nixon mali na hlave "politické maslo", Clintona môže pripraviť o úrad sexuálny vzťah s praktikantkou v Bielom dome Monicou Lewinskou, ktorý najskôr 7 mesiacov popieral a napokon sa k nemu verejne priznal. Ešte pred niekoľkými dňami sa zdalo, že samotní demokrati viac či menej jemnými náražkami, ale poniektorí aj otvorenými výzvami Clintonovi, aby podal demisiu, zabránia najhoršiemu. Clinton má nesmiernu odvahu dívať sa naďalej do očí Američanom a tváriť sa, že sa vlastne nič nestalo - išlo len o "ženu", nie ako v prípade Richarda Nixona, republikánskeho prezidenta, o vlámanie sa tzv. inštalatérov do sídla Celonárodného výboru demokratickej strany v administratívnom a bytovom komplexe na brehu washingtonskej rieky Potomac, Wattergate. Starr vo svojej správe obsahujúcej takmer 3000 strán, k čomu ešte pridal videokazety a videonahrávky a prepisy z vyšetrovania svedkov, ale aj výpoveď prezidenta pred veľkou porotou či jeho výpoveď pod prísahou pred federálnou sudkyňou v januári tohto roku v prípade inej ženy Pauly Jonesovej, chcel dokázať, že prezident Clinton klamal pod prísahou. Zatiaľ sa nevie, či správa obsahuje aj doklady o tom, že by iných ľudí, vrátane Lewinskej, navádzal na krivú výpoveď. Ale podľa sprievodného listu predsedovi Snemovne reprezentantov republikánovi Newthovi Gingrichovi a vodcovi demokratickej menšiny v tej istej komore Kongresu Richardovi Gephardtovi upozorňuje na závažné skutočnosti, ktoré vytvárajú podklad pre "impeachment". Prezident medzitým prerušil kampaň na blížiace sa novembrové voľby do Kongresu a ešte pred odletom z Orlanda do Washingtonu sa druhý raz v krátkom čase ospravedlnil Američanom za chybu, ktorej sa dopustil. Prisľúbil, že zostávajúci čas, ktorý má do konca výkonu funkcie, zužitkuje na riešenie problémov, ktoré si vytýčila jeho administratíva. Otázkou však ostáva, čo sa bude diať v najbližších dňoch najmä v tábore demokratov v Kongrese, ale aj vo vláde s členmi, s ktorými sa zišiel včera. Medzitým znova oznámil, že neuvažuje o demisii a jeho osobný právnik David Kendall, ktorý sa snažil k správe dostať skôr, ako ju uvidia členovia Kongresu, vyhlásil, že neobsahuje podklady na obhajobu prezidenta… Lenže o tom už David Kendall rozhodovať nebude.
Ak v minulých dňoch viacerí americkí kongresmani vyzvali Clintona, aby odstúpil a aby úrad odovzdal viceprezidentovi All Gorovi, čím by aj pomohol očistiť ovzdušie v Demokratickej strane, jeden z najčerstvejších útokov na jeho adresu prišiel od demokratického senátora za Západnú Virgíniu Roberta Byrda, vyše 80-ročného senátora požívajúceho nesmiernu dôveru v celej Amerike - v Kongrese ho prezývajú "historik"…
Ten Clintonovu situáciu porovnal so situáciou Richarda Nixona spred štvrťstoročia. No zároveň vyzval ctihodných senátorov, aby sa vo svojich rozhodnutiach neunáhlili. Starrova správa je teraz zložená v Kongrese a strážená. Jej obsah sa dostane najskôr správnemu výboru snemovne, ktorého predseda je Henry Hyde. Ten vyhlásil, že "sa nebude podieľať na politickom hone na čarodejnice, ak dôkazy nebudú dostatočné na plné obžalobné vyšetrovanie". Po správe právneho výboru by sa procesom zaoberala Snemovňa reprezentantov, a ak by sa kauza dostala pred Senát, ten by väčšinou dvoch tretín mohol prezidenta zbaviť úradu. Treba podotknúť, že v obidvoch komorách majú republikáni väčšinu. Bill Clinton, ak neodstúpi a ak ráta, že by sa ešte mohol nejakým spôsobom brániť, má jednu z posledných možností - použitie tzv. vládnej imunity, čo mu prislúcha z 5. článku americkej ústavy. Ale experti tvrdia, že to by bol trochu zvláštny klinec do jeho politickej rakvy…
MICHAL HAVRAN
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
