Pinochet odovzdal civilnej vláde štát s výbornými hospodárskymi výsledkami, vybudovanou infraštruktúrou a výkonným úradníckym aparátom. Nad jeho osobou však visia obvinenia z vrážd, únosov a porušovania ľudských práv. V marci tohto roka si vyzliekol vojenskú uniformu a na doživotie si zasadol do senátorského kresla. Vo svojich 82 rokoch Pinochet vyzerá ako láskavý deduško, tešiaci sa zo 17 vnúčat. V skutočnosti však zostáva kontroverznou osobou, ktorá rozdeľuje Čiľanov na tých, ktorí ho celým srdcom nenávidia, a tých, ktorí ho obdivujú. "Čílska diktatúra bola zo všetkých vojenských režimov na kontinente najbrutálnejšia, avšak v ekonomickej sfére najefektívnejšia," konštatoval bývalý čílsky prezident Patricio Aylwin. Doteraz bolo proti Pinochetovmu režimu podaných 250 žalôb, prevažne z radov pozostalých po obetiach represií. Doživotný mandát v Senáte a veľa zástancov z pravicového bloku mu však spoľahlivo garantuje imunitu. Na začiatku 70. rokov sa Chile ocitlo na pokraji hospodárskeho kolapsu. V roku 1973 prekročila inflácia 500 percent a takisto kritický bol aj nedostatok potravín. Okrem toho viac štátov uvalilo na Chile hospodárske embargo v reakcii na znárodnenie podnikov, v ktorých mali veľký podiel práve zahraničné spoločnosti. V auguste 1973 pod tlakom udalostí odstúpil vrchný veliteľ ozbrojených síl generál Prats a na jeho miesto bol vymenovaný Augusto Pinochet Ugarte. 19 dní po tom, 11. septembra 1973, sa Pinochet postavil do čela pučistov, zvrhol prezidenta Salvadora Allendeho, rozpustil parlament a zakázal politické strany. Krátko po prevrate dal Pinochet uväzniť 13 tisíc ľudí z radov ľavicovej opozície. Tisícky ľudí (podľa oficiálnych údajov 3197) pritom prišli o život, viac ako 2000 zmizlo a približne 900 tisíc zutekalo pred terorom do zahraničia. Od roku 1974 do roku 1990 vykonával Pinochet funkciu prezidenta republiky, do konca roku 1997 funkciu vrchného veliteľa pozemných vojsk a dnes je doživotným senátorom. (ČTK)