Po rozpade Sovietskeho zväzu a vojne v Perzskom zálive dochádza k zmenám aj v politike na Blízkom východe, arabské štáty zmenili svoj postoj k Izraelu a vytvorili sa predpoklady na budovanie nového modelu vzťahov v regióne.
14. mája 1989 - Izrael predstúpil so štvorbodovou mierovou iniciatívou, v ktorej ponúkol arabským krajinám mierovú spoluprácu a Palestínčanom samosprávu na území židovského štátu.
Október 1991 - Mierová konferencia v Madride, začiatok mierového procesu medzi Izraelom a Sýriou, Jordánskom, Libanonom a Palestínčanmi.
HISTORICKÁ DOHODA O PALESTÍNSKEJ AUTONÓMII
Po mesiacoch intenzívnych zákulisných rokovaní v nórskej metropole Oslo Izrael a OOP uzavreli dohodu o mierovom riešení ich sporu.
9.–10. septembra 1993 - Podpisu dokumentu predchádzala výmena listov medzi predsedom OOP Jásirom Arafatom a izraelským premiérom Jicchakom Rabinom. Arafat uznal právo existencie židovského štátu, zaviazal sa k mierovému riešeniu ich sporu a odsúdil terorizmus. V odpovedi Izrael uznal OOP ako právoplatného reprezentanta palestínskeho národa na mierových rokovaniach.
13. septembra 1993 - Vo Washingtone Arafat a Rabin podpísali Deklaráciu princípov o zásadách dočasnej palestínskej autonómie, ktorá obsahuje časť o okamžitom prevode právomocí v Gaze a Jerichu, o štruktúre samosprávnych orgánov a ďalších záležitostiach. Dokument, pre ktorý sa vžilo pomenovanie dohoda z Oslo, určuje pravidlá mierového procesu v päťročnom prechodnom období, ktoré sa začína podpísaním dohody o Gaze a Jerichu a nemalo byť trvať dlhšie ako do mája 1999.
ROKY 1994-1996 - IMPLEMENTÁCIA DOHÔD Z OSLO
4. mája 1994 - Strany podpísali dohodu o prevode právomocí v Gaze a Jerichu. Týkala sa bezpečnostných otázok, civilných a právnych záležitostí, hospodárskej spolupráce, odsunu vojenských síl z Gazy a Jericha a vzniku samostatnej palestínskej polície.
29. augusta 1994 - Podpísanie dohody o prevode právomocí na palestínske orgány na území pod ich správou v piatich sférach, vzdelávaní a kultúre, zdravotníctve, sociálnej sfére, daňovej oblasti a turizme.
28. septembra 1995 - Dohoda, ktorou sa uzatvára prvá fáza prechodného obdobia, stanovuje nasledujúci harmonogram. Do 31. decembra 1995 sa mal zavŕšiť odsun izraelských vojakov z ďalších častí Predjordánska, v januári sa mali uskutočniť voľby do palestínskeho parlamentu a do 31. marca mal Izrael odovzdať Palestínčanom Hebron a neskôr sa mal uskutočniť ďalší odsun. Harmonogram bol dodržaný, okrem tretieho bodu.
4. novembra 1995 - Židovský extrémista Jigal Amir zavraždil na mierovom zhromaždení v Tel Avive premiéra Jicchaka Rabina. Dočasným predsedom vlády sa stal jeho minister zahraničných vecí Šimon Peres.
20. januára 1996 - Voľby na palestínskych územiach, Jásir Arafat zvolený do čela palestínskej entity.
Máj 1996 - V predčasných voľbách zvíťazila koalícia pravicových, náboženských a centristických strán a premiérom sa stal predseda strany Likud Benjamin Netanjahu.
NETANJAHUOVA FÁZA, STAGNÁCIA MIEROVÉHO PROCESU
Aj keď nový izraelský premiér deklaroval vernosť zásadám z Osla, netajil sa svojím odporom voči nim a často zdôrazňoval, že nezaručujú Izraelčanom bezpečnosť.
17. januára 1997 - Podpis dohody o Hebrone, ktorá stanovuje ďalší harmonogram. V marci sa mal uskutočniť ďalší odsun a po ňom sa mali začať rokovania o trvalom usporiadaní vzťahov. Palestínčania však vtedy odmietli izraelský návrh ako nedostatočný.
18. marca 1997 - Keď Izrael začal s výstavbou sídliska Har Choma vo východnom Jeruzaleme, mierový proces sa prerušil. Dohoda o Hebrone bola jediná, ktorú vláda Netanjahua s Palestínčanmi dodnes dosiahla.
MIEROVÝ PROCES DNES
Od jesene minulého roku sa Spojené štáty snažia primäť obe strany, aby sa dohodli na rozsahu ďalšieho územia, z ktorého by mal Izrael stiahnuť svoje vojská v ďalšej fáze. Návrh na 12 percent Palestínčania prijali, Izrael však po prvý raz pripustil odsun takéhoto rozsahu až v auguste tohto roku, aj to s istými podmienkami. Ostáva vyriešiť ešte mnoho: Vybudovanie palestínskeho letiska a prístavu v Gaze, prepojenie Gazy s Predjordánskom, otázku návratu utečencov, palestínskych väzňov v Izraeli, vodných zdrojov a konečného štatútu palestínskych území a štatútu Jeruzalema.
