Ešte že mám auto, môžem v noci robiť taxikára. Inak by som asi musel predávať na križovatkách vlastné noviny." Populárny denník Komsomoľskaja pravda sa stal, ako mnoho ďalších novín v Rusku, obeťou finančnej krízy spolu so svojimi čitateľmi. Alexander, ktorý sa preslávil počas čečenskej vojny, ešte nedávno bral mesačne 2120 amerických dolárov. A nebol najlepšie plateným novinárom v Moskve. "Nešetril som, ale nežili sme nad pomery," vraví Saša. S manželkou a dcérami býva v dvojizbovom byte na okraji Moskvy, má auto, psa, mačku a dve rybičky. Žena nepracuje, lebo ako učiteľka spevu nemá šancu dostávať za svoju prácu mzdu. "Vždy som sa smial, keď jej v nejakej škole ponúkli prácu, ale bez platu. Spievať sa vraj má pre radosť a nie pre peniaze," spomína Alexander Jevtušenko na obdobie, keď bol dôstojnou hlavou rodiny.

Komsomoľskú pravdu neživili ani čitatelia, ani reklama. Chlebodarcami mnohých ruských novín boli komerčné banky. "Náš milovaný ONEXIM síce oficiálne nevyhlásil bankrot, ale prestal nás financovať," vraví novinár. Práve ONEXIM bol vlastníkom mnohých štátnych obligácií, ktoré sa počas niekoľkých dní stali zdrapom papiera. Štát odmietol svojim domácim veriteľom - vlastníkom akcií - platiť. ONEXIM odmietol udržiavať nad vodou svoju hlásnu trúbu - Komsomoľskú pravdu.

"Zatiaľ sme znížili počet strán z 8 na 4, ale aj to je prepych. Mali by sme vychádzať len ako občasný leták," vraví Jevtušenko s úsmevom. Z redakcie už prepustili 35 percent jeho kolegov, zvyšok pracuje, ale zadarmo. "Platí staré ruské príslovie - živý závidí mŕtvemu. Mňa nevyhodili, ale pracujem bez nároku na mzdu. Tí, čo sú na ulici, taktiež nič nedostávajú, ale ani nemusia chodiť do redakcie a môžu sa na rozdiel odo mňa vyspať. O deviatej večer, keď odovzdá poslednú správu, sadne si do svojho žiguli a hľadá v moskovských uliciach bohatších spoluobčanov, ktorí nechcú ísť domov metrom. "Je to zaujímavé," vraví. "Toľko námetov na reportáže som nemal nikdy. A k tomu ešte tak 150 rubľov (podľa kurzu z 15. septembra je to 15 USD) za noc." Bohužiaľ, v posledných dňoch podobných taxikárov-amatérov na moskovských uliciach v súvislosti s krízou značne pribudlo. Konkurencia je tvrdá. Komsomoľskaja pravda hádam krízu prežije, hoci v oklieštenej forme. Iné noviny prestanú vychádzať. Podľa štatistík práve novinári a bankoví úradníci doplnia hustnúce rady ruských nezamestnaných.

PETRA PROCHÁZKOVÁ, Moskva

(Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)