"V tejto chvíli ťažko hľadať slová, dosah pochopím až časom. Vnímam to ako skompletizovanie športového i životného sna, lebo hokej sa stal pre mňa šťastným osudovým krokom. Toto ocenenie je aj definíciou môjho vzťahu k hokeju, okrem športového má aj morálny rozmer. Nie, Hartova trofej je niečo úplne iné. Tá sa dá odmerať exaktnými číslami v jednej sezóne. V spoločnosti takých legiend sa človek stáva športovo nesmrteľným, ambasádorom športu. Sú to silné chvíle, miešajú sa vo mne detské sny s rezonanciou po najvyššej pocte," vyznal sa pre SME v telefóne zo svojho domu v americkom Saint Louis Peter Šťastný, ktorý dnes oslavuje 42. narodeniny.
Správa predsedu výberovej komisie torontskej Siene slávy Jima Gregoryho zastihla Petra na štadióne v St. Louis. Bleskovo boli zorganizované tlačové telekonferencie, na ktorých sa zúčastnili novinári z celej Ameriky. Generálny manažér klubu St. Louis predniesol spontánny gratulačný príhovor, standing ovation na svoju počesť počúval Peter dlhé minúty s pohárom červeného vína v ruke. "Zavalili ma gratulácie z celej Ameriky, najviac však z kanadského Quebeku. Potešil ma aj hlas Stana Mikitu. Keď mi pred deviatimi rokmi prišiel gratulovať na ľade v quebeckej Colisé k zisku tisíceho bodu, absolútne som netušil, že sa raz stretneme v Sieni slávy. Priznám sa, prvýkrát som si lepšie prezrel Sieň slávy až v júni tohto roku, predtým som tam bol iba letmo v súvislosti s nejakou tlačovou konferenciou. Utkveli mi v pamäti podobizne v skle v takmer životnej veľkosti a busty. Šestnásteho novembra tam slávnostne inštalujú moje meno. Ďakujem všetkým, ktorí mi k tomu pomohli, najviac mojej rodine," pozdravil úprimne aj všetkých čitateľov SME Peter Šťastný.
