Finiš 90. rokov zastihol legendárnu britskú skupinu Depeche Mode v životnej forme, hoci po vyčerpávajúcom pätnásťmesačnom turné Devotional v rokoch 1993 a 1994, ktoré spustilo lavínu drogových excesov speváka Dava Gahana, jeho pokusov o samovraždu a ničivého psychického napätia v donedávna štvorčlennej zostave, napokon oklieštenej po dobrovoľnom odchode klávesistu Alana Wildera, mali neprajné jazyky dostatok dôvodov na predčasné pochovanie uznávaného kultu. Obdobie svojej najväčšej slávy síce prežila skupina v predchádzajúcej dekáde, no vlaňajším albumom Ultra nielenže rázne pretrhla sieť narastajúcich ťažkostí vzájomnej spolupráce, ale dokázala aj prekročiť všeobecne zažité hudobné tendencie. Obavy, že utorkový koncert v Športovej hale na pražskom Výstavisku v rámci spomienkovej šnúry Singles Tour 86-98 bude resuscitáciou dodýchavajúceho syntezátorového popu, nenašli svoje opodstatnenie. Dave Gahan, Martin Gore a Andrew Fletcher so sprievodným klávesistom Petrom Gordenom, s bubeníkom Christianom Eignerom a dvojicou vokalistiek predviedli, že v súčasnosti s mimoriadnou intenzitou oživovaná hudba 80. rokov sa dá prešpikovať moderným duchom priam rockového soundu. Pätnásťtisícový nažhavený dav si však musel chvíľu počkať. Pár minút pred dvadsiatou sa na scénu vyrojila dievčenská skupina Purity, ale nebolo to puritánstvo divákov, čo vyvolávalo takmer nepretržitý piskot. Príšerná produkcia monotónneho umelého podkladu nemala konca a následné živé bicie Depeche Mode boli v porovnaní s ňou balzamom po trpiteľskom zážitku. Úpravu decentného javiska, ladeného do modrej a červenej, so starožitnou divadelnou oponou slúžiacou ako plátno pre videoprojekcie a s predsa len trocha gýčovo nasvietenými iniciálami DM, podfarbovala mixáž producenta Tima Simenona, známeho autora projektu Bomb the Bass. Náhle sa hala ponorila do tmy a zaburácala, počas krátkeho intra postupne dokráčali ikony večera a do revu publika spustili dvanásťročný hit A Question of Time. Prehliadku historických singlov, ktorej termínové ohraničenie nedodržala iba balada Somebody (1984) a definitívne posledný prídavok Just Can`t Get Enough (1981), prepájal charizmatický líder minimom slova. Uspokojil sa s ďakovnými pozdravmi a so záverečnou rozlúčkou - želaním dobrej noci v jazyku českej časti hľadiska, doplnenej o zástupy poľských, nemeckých, slovenských či maďarských priaznivcov. Odspievali spoločne takmer kompletné texty, pričom najhymnickejšie refrénové plochy zo skladieb Never Let Me Down Again alebo Personal Jesus si mohli z plného hrdla zarevať pod rozsvietenými reflektormi. Chvíle, keď ožiarili celú halu a v nej mávajúce ruky nad hlavami jednoliatej masy oddaných fanúšikov, patrili k najvzácnejším. Verní skalní nenechali svoj kult na pochybách a dobre naladená zostava sa mohla nechať unášať na vlnách neutíchajúceho záujmu.

Gahanov drsne rockový, drogami poznamenaný imidž posledných rokov opäť prekryl starý závoj jemne mysteriózneho opojenia a novoromantickou černotou nasiaknutej aureoly. Depeche Mode možno glorifikovať i zatratiť, ale ako najvďačnejšie obecenstvo sa v súčasnosti javí zmes ochotná akceptovať minulosť skupiny a tešiť sa z jej o nič slabšej prítomnosti. Málo interpretov prežilo skok posledných desaťročí bezbolestne. V reakciách súdnych ľudí vyvoláva zmŕtvychvstanie zabalzamovaných idolov typu Modern Talking, Michala Davida či najnovšie dvojice Kotvald- -Hložek len bezradné úškrny nad ich neskrývane komerčným návratom. Depeche Mode je bezkonkurenčnou výnimkou a aj pražský ohlas to iba potvrdil. Gahanovi stačí kamenný pohľad do davu, pár otočiek so stojanom mikrofónu, prípadne neidentifikovateľných pohybových kreácií, aby hala šalela. Bolo by však krutou lžou tvrdiť, že koncerty britskej legendy sú len o oddanosti publika. Jej hudba, akokoľvek často kritizovaná za miestami prehnaný sentiment či lepkavú citovosť, sa v nových časoch nestratila. "Predtým rádiá hrali naše pesničky medzi Eagles a Journey, teraz musíme súperiť s Prodigy a Chemical Brothers," povedal Dave Gahan minulý rok - možno už tušiac, že tento boj nebude pre Depeche Mode príliš ťažký. Stripped, A Question of Lust, Enjoy the Silence, World in My Eyes, I Feel You, Walking in My Shoes, Condemnation... Výpočet zlatým písmom zvečnených dejín by mohol pokračovať ešte na množstve ďalších riadkov. Na treťom pražskom koncerte Depeche Mode sa v utorok niť hudobnej histórie zastavila na počte 19 skladieb. (Prvé vystúpenie v marci 1988 v tej istej hale bolo prelomovým výstrelom do koncertnej ponuky socialistického Československa a druhé v júni 1993 ovládlo štadión Sparty.) Púť Singles Tour 86-98 v stredu pokračovala vo Viedni, dnes a zajtra sa zastaví v Berlíne, prelom septembra a októbra prežije vo Veľkej Británii, koncom desiateho mesiaca sa presunie do zámoria, celý november zasvätí koncertom v USA a 18. decembra vyvrcholí v Inglewoode. Cesta Depeche Mode, dláždená etapami totálneho podchladenia i životodarných vrelých prúdov, sa vinie ďalej. Vstúpiť na ňu sa oplatí, nie je dvakrát taká istá.