j spoločnosti Beltfilm (spolu s Českou televíziou) a pred kamerou Martina Čecha sa objavujú Karel Roden, Anna Geislerová, Vilma Cibulková, Vlasta Chramostová, Diana Mórová, Martin Huba i školák Radoslav Chromek z Dolného Kubína, ktorý stvárňuje ústrednú postavu malého Lojzíka. Scenár drsného príbehu, odohrávajúceho sa v rokoch 1896-1900, napísal režisér spolu s Vladimírom Körnerom voľne podľa rovnomenného románu Josefa K. Šlejhara. Projekt má za sebou šesťročné peripetie príprav, osem vystriedaných producentov a asi osem scenárových verzií. Brabec ho pôvodne plánoval tesne po svojom režijnom debute Krvavý román, ale osud to chcel inak. Medzitým stihol nakrútiť svoj ďalší film Holčičky na život a na smrt. Ako známy kameraman si ich obidva, pochopiteľne, aj sám nasnímal.
Tentoraz za kamerou nestojíte. Prečo?
"Pretože film Kuře melancholik je režijne veľmi náročný. Na myšlienku snímať ho som rezignoval asi pred dvoma rokmi. Niežeby ma to nezaujímalo, práve naopak - chcel by som to urobiť, ale je lepšie venovať sa v tomto prípade iba jednej profesii."
Je náročnejšie mať v rukách viac profesií, alebo len jednu a asistovať ľuďom na postoch, ktorým rovnako rozumiete?
"Ako kedy. Navyše, tento film sa dotýka ako príbeh z vidieka aj histórie, poľnohospodárstva či iných oblastí, ktoré treba rešpektovať. Celé je to veľká štylizácia. Bol by som rád, keby bola dosť výrazná, a preto nejde robiť všetko naraz."
Ako udržiavate v rovnováhe príbeh a obrazovú štylizáciu? Čo keď sa vzťah týchto rovín dostane na hranu a začne prevažovať ornament?
"Vtedy to býva najťažšie. Príbeh je štylizovaný a obraz by nad ním nemal prevážiť. Niekoľko momentov je zámerne zamýšľaných ako gýč. Obsah by mal byť vyjadrovaný aj určitým naturalizmom, až akousi brutalitou obrazu."
Gýč bude náznakom postmoderny, alebo to zostane klasika?
"Bol by som rád, keby to bola klasika."
Ako ste spokojný s výberom štábu a hercov?
"Myslím, že herci sú skvelí. Podarilo sa dať dohromady vynikajúce obsadenie aj dobrý štáb. A ak film dokončíme, bude to vďaka producentovi. Bez neho by sa to nikdy nepodarilo."
Je situácia, keď sa šesť rokov čaká na výrobu, príznačná pre súčasný český film?
"Neviem, či príznačná, ale určite nie je a nebude výnimočná."
Ako kameraman ste spolupracovali s radom režisérov viacerých generácií. Aká je scéna českej kinematografie vašimi očami?
"Vždy neplatí, že keď sa vám s niekým dobre spolupracuje, je to aj dobrý výsledok. Mal som napríklad veľmi rád spoluprácu s Ferom Feničom. Rád na ňu spomínam, hoci nebola úplne najjednoduchšia. Stretli sme sa totiž na jeho prvom aj poslednom hranom filme a obidva vznikali vo veľmi dramatických časoch. Takisto som mal rád spoluprácu so Zdeňkom Troškom na niekoľkých jeho filmoch. Dramatická spolupráca bola s Věrou Chytilovou na snímke Kopytem sem, kopytem tam, ale som rád, že som to robil. Už menej som rád, že som s ňou pracoval na filme o Mozartovi. Boli príjemné spolupráce, keď som si myslel, že tie filmy nie sú zlé. A boli aj chvíle, keď som si myslel, že robím úžasný film a potom som zistil, že je to hlúposť. Prácu, s ktorou som bol veľmi spokojný, som odviedol na filme Zdislava z Lemberka. Totálne však ‘zapadol‘ pre viacero vecí, ktoré neboli správne urobené. Býva to zložité, film je pekná ‘sviňa‘."
Čo zapríčiňuje "spláchnutie" filmu, aj keď si myslíte, že je dobrý?
"Veľa vecí. Nikto nerobí vopred zlý film, každý sa snaží urobiť ho čo najlepšie. Ale režisér občas ani nemôže za to, že sa nepodarí. Takisto ako niekedy nemusí môcť za to, že sa podarí. Záleží na mnohých okolnostiach, súhre štábu a kope drobností - tak pozitívnych, ako aj negatívnych. Stokrát môžete chcieť a dopredu vedieť, aké by to malo byť, keď vám zrazu napríklad zájde slnko a všetko je v háji. Chcete nakrútiť obraz s pointou a naraz máte neregulárne podmienky. Film je náročná záležitosť a jeho výsledok je občas aj mimo umenia ľudí, ktorí ho robia."
Pomohli vám takéto zážitky vyvarovať sa podobných chvíľ aj vo vašej tvorbe? Narážam na váš film Holčičky na život a na smrt, ktorý sa nestretol s priaznivým ohlasom kritiky…
"Viete, som veľmi rád, že som ho urobil. Vznikal skutočne zadarmo a určitý čas bol prijímaný relatívne dobre. Až reakcie niektorých kritikov, ktorí ho zmietli, spôsobili, že aj ostatní si vytvorili podobný názor. Bol to pokus o iný žáner, možno väčšiu expresivitu v obraze. Čo môže byť prijaté kladne aj odmietavo. Tak to jednoducho je."
Neľutovali ste takýto vývoj po mimoriadne oceňovanom Krvavom románe?
"Neviem, či sa dá povedať, že ľutoval. Je skvelé, ak sa vám veci daria, ale možno býva aj cennejšie, keď sa stane nejaký problém. Možno sa z toho poučíte viac. Nie je to vôbec pokrytectvo, ale stále si myslím, že ten film nebol až taký ‘blbý‘. Bol skrátka iný. Je v ňom dosť vecí, ktoré mali cenu. Určite je viac filmov, ktoré by boli zavrhnutiahodnejšie. To, že sa to stalo mne, je len otázka toho, že som skočil niekam inam. A potom dostal ‘cez hubu‘. Je ľahké niekoho odsúdiť. A súčasná spoločnosť to robí radšej, akoby mala pristúpiť na analýzu a niečím sa zaoberať. Niekomu niečo nepriať a zmiesť to zo stola je asi príjemnejšie."
DALIBOR HLADÍK
