m počte obetí vyše stokrát zaútočila na srbskú políciu. Malá konšpiratívna skupina fungovala na princípe zasiahni a utekaj a polícia prakticky nemohla do tejto štruktúry preniknúť. Brutálne akcie srbskej polície rozšírili rady UCK o tisíce revoltujúcich mladých Albáncov túžiacich po pomste. Unesená nečakanými úspechmi UCK ignorovala vlastné problémy - zvnútra ju rozkladali územné i klanové spory a početní nedisciplinovaní a nevycvičení príslušníci nakoniec zavinili rozpad veliteľskej štruktúry. Jej miestna štruktúra bola často identická s tou dedinskou a po porážke utekali s vojakmi celé dediny, ktorým UCK nemohla pomôcť.
V albánskom Tropoje niekoľko stovák bývalých dôstojníkov a policajtov juhoslovanskej armády založilo Ozbrojené sily Kosovskej republiky (FARK). Sú lojálne premiérovi exilovej vlády Bujarovi Bukoshimu, ktorý nemá dobré vzťahy s marxistickou frakciou vo Švajčiarsku. Títo nedostatočne vzdelaní zarytí exulanti trvali na čo najrýchlejšej transformácii UCK na skutočnú armádu, pričom vydávali jedno zlé nariadenie za druhým. Slová hovorcu J. Krasniqiho o oslobodení všetkých okupovaných albánskych území s cieľom konečného zjednotenia nemohli znamenať iné než volanie po Veľkom Albánsku, o čo dnes nemá záujem ani Albánsko. Flirtovanie niektorých zložiek s islamskými extrémistami položilo nakoniec bodku za akoukoľvek spoluprácou Západu s UCK. UCK si na začiatku starostlivo vyberala ciele a snažila sa neohrozovať civilistov, okrem údajných kolaborantov. Kvôli porušovaniu disciplíny a z arogancie začala po čase zabíjať i poštárov i srbských sedliakov, ktorí nemali nič spoločné s armádou a políciou. Vojnové zločiny rozkladajú morálku armády, ako sa to stalo v Chorvátsku i Bosne. UCK tak zopakovala hlúposti, pod ktoré sa v Chorvátsku podpisovali najmä Srbi - dobývanie neobrániteľných území, nereálny vojnový cieľ a zmätenú politiku. Dokázala, že medzi Srbmi a Albáncami ani nie je taká civilizačná priepasť, ako sa obe strany nazdávajú.
Srbsko sa však mýli, ak sa domnieva, že tieto rozpory mu umožnia zachovať si Kosovo. Rozpory v albánskych radoch by mohli pomôcť Belehradu nanútiť svoju rokovaciu platformu - keby nejakú mal, uzatvára týždenník Vreme. (čel)
