Voľne roztrúsené učebné lavice, stoličky a notové stojany nahradili pôvodný stôl, od ktorého Adolf Hitler vo vtedajšej straníckej centrále NSDAP diktoval podmienky nad rozloženou mapou susedného štátu. Viem, že sa taká dohoda proti Československu v Mníchove podpísala, ale že to bolo práve tu, som netušila, vraví okoloidúca žena stredných rokov Rita Kleinová. Takisto ako pre ňu aj pre mnohých ďalších obyvateľov Mníchova je to stále hmlistejšia a dávnejšia 60 rokov stará udalosť. V priestoroch, kde sa vtedy nekonalo zdanlivé víťazstvo diplomacie, ale presadila sa ďalšia časť Hitlerovej vojnovej politiky, sa teraz normálne vyučuje. Čistý krb dáva tušiť, že sa v ňom už dlho nekúrilo. Udalosť nepripomína na budove ani pamätná tabuľa a dom je skôr len nemým svedkom vtedajšej tragédie. Udialo sa to už síce dávno, avšak podpísanie mníchovskej dohody pripomína niekdajšiu úlohu Mníchova ako hlavného mesta nacistického hnutia, konštatuje Iris Lauterbachová z Ústredného ústavu dejín umenia.

Centrála NSDAP na mníchovskom Kráľovskom námestí bola prvým veľkým stavebným projektom nacistov v Nemecku. Ako protiváha k ríšskej metropole Berlínu sa hlavné mesto hnutia malo stať administratívnou ústredňou strany. S budovaním sa začalo už v roku 1930, teda tri roky pred tým, ako sa hitlerovci dostali k moci. Zabraním niektorých objektov, postavením štyroch neoklasicistických budov podľa plánov Paula Ludwiga Troosta a prestavbou Kráľovského námestia vzniklo do roku 1937 monumentálne fórum byrokracie a nacistického kultu. V areáli, ktorý mal aj vlastnú tepláreň, elektráreň a sieť bunkrov, v roku 1940 pracovalo približne 6000 ľudí. Celý komplex dopĺňali dva uctievacie chrámy, do ktorých previezli pozostatky 16 pučistov, ktorí prišli o život 9. novembra 1923 pri prvom neúspešnom Hitlerovom pokuse o štátny prevrat v Mníchove. Klasicistické Kráľovské námestie sa tak premenilo na kultovné miesto zločincov vyhlásených za národných mučedníkov a na kulisu pre masové nástupy príslušníkov NSDAP. V roku 1947 boli obidva chrámy vyhodené do povetria a ich deštrukcia sa stala viditeľným symbolom denacifikácie. Dve kľúčové stavby z 30. rokov - vodcovská budova a správna budova - zostali zachované a v súčasnosti v nich sídlia verejnoprospešné inštitúcie. Zatiaľ čo v správnej budove za Hitlerovej vlády úradníci kontrolovali stranícke imanie a viedli kartotéku 7-miliónovej členskej základne, vodcovská budova známa skôr pod označením hnedý dom slúžila Hitlerovi a jeho zástupcom na reprezentáciu.

Strohá a monumentálna stavba s mohutným schodiskom vo vnútri mala dávať vodcovi pocit, že neu-stále stúpa k výšinám. Vodcovská budova sa stala aj miestom podpisu mníchovskej dohody, v ktorej Hitler s osobným prispením talianskeho fašistického duceho B. Mussoliniho a premiérov demokratických vlád Británie a Francúzska N. Chamberlaina a E. Daladiera spečatil rozbitie Československa. (ČTK)