Nástup Schröderových sociálnych demokratov v Nemecku označila väčšina komentátorov za koniec ďalšej konzervatívnej éry vo svetovej politike, niektorí nezabudli pripomenúť aj fakt, že s Kohlom odchádza z európskej scény posledný politik, ktorého kariéra siaha ešte do čias studenej vojny. Ak nepočítame krízou sa zmietajúce Japonsko, Nemecko je posledným kamienkom v mozaike významných svetových ekonomík (G7), kde sa k moci dostáva vláda so socialistickou, stredo-ľavicovou orientáciou.
K súčasnej all-stars zostave Clinton, Blair, Jospin, Prodi a Chretién pribudol Gerhard Schröder a svet si právom kladie otázku, aké sú plány tých, ktorých úlohou bude priviesť ľudstvo do tretieho tisícročia. Ich samozvaným hovorcom je už dlhšie britský premiér Tony Blair, ktorý využil jesenné zasadnutie OSN v New Yorku a vyzval k radikálnej reforme svetovej ekonomiky, ktorá by mala získať výrazný sociálny rozmer s prvkami solidarity. Britský premiér sa otvorene vyslovil najmä za rozsiahle reformy Svetovej banky a Medzinárodného menového fondu (MMF). Obe organizácie vznikli v roku 1944 v americkom Bretton Woods a ich úlohou bolo vniesť finančnú stabilitu do povojnovej ekonomiky. Ukázalo sa však, že dnes už nestačia plniť svoje poslanie, čoho dôkazom je aj finančná kríza v Ázii a v Rusku, ktorá už dávno prerástla do celosvetového meradla.
Blairovo volanie po novom Bretton Woods je spojené najmä s výraznými reformami Svetovej banky a MMF, ktoré by sa mali uskutočniť už v priebehu nadchádzajúceho roka a rokuje sa o nich aj na práve začatom výročnom stretnutí oboch organizmov vo Washingtone. Ich cieľom je spriehľadnenie toku svetových financií, v rámci ktorého bude MMF požadovať od jednotlivých vlád mesačné výkazy o stave dlho- i krátkodobých úverov a zároveň sa pokúsi primäť k väčšej čitateľnosti svojich operácií aj nezávislé medzinárodné finančné skupiny či osamelých bežcov typu G. Sorosa. Projekt takejto riadenej globalizácie dostal medzičasom meno Tretia cesta - teda akýsi kompromis medzi bezbrehým finančným liberalizmom a snahami o úplné potlačenie voľného trhu.
Uplynulé roky boli v západných krajinách poznačené výrazným zápasom o politický stred. Nálepka pravicový alebo ľavicový sa po páde Berlínskeho múru už akosi nenosí. Nástup novej svetovej politickej garnitúry však zároveň vyvoláva otázku, či sa stred priblížil doľava, alebo to bola skôr ľavica, ktorá spravila krok smerom k stredu. Tony Blair vo svojich tézach naznačuje, že politika XXI. storočia v sebe spojí doterajšie antagonizmy: patriotizmus s internacionalizmom, záväzky spoločnosti voči jednotlivcovi s jeho individuálnou zodpovednosťou za stav vecí verejných, ako aj individualizmus v podnikaní s frontálnym útokom na nezamestnanosť, chudobu a rasové predsudky.
Marx s Engelsom pred jeden a pol storočím vyzvali proletárov celého sveta, aby sa spojili. Ich výzva bola v nedeľu rozhodnutím nemeckých voličov vypočutá, aj keď jej nositelia výrazne zmenili imidž. Vývoj ide po špirále, čo neplatí iba o lumpenproletariáte, ktorý medzičasom nahradili elegantní revolucionári v kravatách, ale aj o problémoch, pred ktorými súčasná svetová ľavica stojí. Salva z Aurory už teda zaznela a svet s napätím očakáva ďalší útok na Zimný palác. JURAJ KITTLER
