Glagolskú omšu, domáca Capella Istropolitana so Speváckym zborom mesta Bratislavy ponúkla Haydnovo oratórium Ročné obdobie. Dve dobou vzniku, obsahovo a štýlovo diametrálne odlišné partitúry predstavujú v danom žánri vrcholné hodnoty a ich zaradenie do programu BHS znamenalo jednoznačný dramaturgický zisk. Navyše, obom veľkolepým opusom sa zo strany interpretov dostalo viac než štandardnej pozornosti. Brnianskym filharmonikom Janáček takpovediac prúdi v krvi, takže kreslenie špecifickej poetiky diela, vynášanie jej vnútorného dramatického napätia i lyrickejších kontrastov dostával poslucháč v autentickej podobe. Inšpiratívnym gestom dirigoval zaskakujúci Angličan J. Pryce-Jones, prejavujúc sympatiu k janáčkovskej expresivite a bohatej dynamickej krivke. V kvalitnom speváckom obsadení zaujala obsažným a pevným tónom H. Kaupová, razanciou prejavu J. Vacík, na pravom mieste boli tiež H. Štolfová-Bandová a L. Vale v altovom a basovom parte. Ročné obdobia Josepha Haydna sú rozsiahlou štvorčasťovou skladbou, preverenou bezmála dvojstoročnou prítomnosťou na koncertných pódiách. Obsahovo reflektujú jednoduchý dej, odohrávajúci sa medzi prostým ľudom v oblúku periód jedného roka. Príbehy všedného dňa s emóciami hrdinov, farbami prírody, veselosťou i smútkom - to všetko maľuje Haydn s nesmiernym pôvabom, náladovými kontrastmi a s dominujúcim optimizmom. Z týchto premís vychádzalo aj poňatie dirigenta J. Darlingtona, súčasne obsluhujúceho i čembalo, ktorý podnietil Capellu Istropolitanu i bratislavský zbor k nadšenému muzicírovaniu. P. Mikuláš v basovom parte bol výrazovo mnohotvárny a tónovo impozantný, pochopenie pre klasicistický sloh prejavili i A. Kohútková a J. Kundlák.
Vo štvrtok podvečer sa v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca uskutočnil odložený piesňový recitál ruského tenoristu S. Larina. Stále ešte sólista Opery SND, no dnes predovšetkým jeden z najvyhľadávanejších svetových tenorov, odkryl svoje vokálno-technické a interpretačné majstrovstvo tentokrát v teréne komornom. Na malých plochách Čajkovského romancí (medzi nimi i u nás neznámych, napísaných na taliansky a francúzsky text), piesní Rimskeho-Korsakova a Kjuja preukázal Larin nesmierny zmysel pre výrazovú drobnokresbu, pre odhalenie obsahu spievaného slova a jeho jemného vokálneho tieňovania. Dramatickú dimenziu, podopretú skvelou technikou a rozvinutím krásneho kovového tónu do plného zvuku, odhalil sólista v Musorgského Piesňach a tancoch smrti. Bola to interpretácia nesmierne kultivovaného umelca, ktorý bez pátosu, no s veľkým emocionálnym zápalom dokázal posunúť rozdielne koncipovaný repertoár do roviny maximálnych umeleckých hodnôt. Spoľahlivou klavírnou partnerkou mu bola V. Kunzová. Švrtkový "ruský" deň na BHS kulminoval vystúpením ruského štátneho symfonického orchestra z Moskvy, ktorý na čele s dirigentom J. Svetlanovom najmä po Skriabinovej Poéme extázy - symfónii č. 4 doviedol publikum doslova do extatickej nálady. Bravó obecenstva dokonca svojou intenzitou konkurovalo maximálnemu fortissimu orchestra, kolektívu skvelých hráčov, vkladajúcich do interpretácie všetku tvorivú energiu a majstrovstvo. Jedným slovom - famózne… Dnes o 17.00 h v Moyzesovej sieni SF bude komorný koncert Z. Paulechovej-Štiastnej a o 19.00 h sa predstaví v Redute Slovenská filharmónia, zajtra o 17.00 h vystúpi v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca Musika aeterna a o 19.00 h v Redute Rozhlasový symfonický orchester Saarbrücken. PAVEL UNGER
(Autor je hudobným kritikom)
