k (1933), ktorý sa po desiatich rokoch predstavuje v Bratislave na samostatnej výstave. Bohatá imaginácia sa u neho spája s hĺbkou osobnej výpovede a vysokou kultúrou grafického prejavu. V. Suchánek vystavoval už na vyše 80 samostatných a viac ako tristo kolektívnych výstavách v najprestížnejších galériách sveta. Ako v predvernisážovom rozhovore pre SME povedal V. Suchánek, bratislavská výstava predstaví výber asi sedemdesiatich diel z poslednej dekády. Pôjde výhradne o farebnú litografiu, pretože litografia sa pre mňa stala, práve tak pre Slováka Vlada Gažoviča, osudom. Obidvaja v tejto technike stále nachádzame nevyčerpateľné možnosti, ktoré nás lákajú k ďalšej práci. Okrem grafickej techniky sa V. Suchánek bude prezentovať ako ustálený výtvarník i v námetovom okruhu, pričom podľa jeho slov nepripraví Bratislavčanom žiadny šok z prevratnej zmeny. Azda iba z posledných litografií je zrejmé, že trochu opúšťam predchádzajúcu farebnosť a volím stále striedmejší kolorit. Pomaly sa vraciam na začiatok svojej tvorby - k čiernobielej grafike. V. Suchánek je známy aj ako veľký milovník hudby, pričom sám skvele hrá na klarinet a je kapelníkom známej skupiny českých výtvarníkov s názvom Grafičanka. Preto nie je náhodou, že jeho rozmaľované litografie často odkazujú na hudobné inšpirácie. Keď nespomeniem hudbu ako tému grafického listu a hľadám iné súvislosti, potom mi napadá myšlienka, ktorú som nikdy nahlas nevyslovil: môj spôsob práce na litografickom kameni silne pripomína hudobnú alebo, ak chcete, džezovú improvizáciu, vyznáva sa V. Suchánek. Nikdy totiž nemám pripravenú definitívnu kresbovú predlohu, ktorú by som prenášal na kameň, ale priamo na zazrnenej ploche kameňa rozvíjam svoju tému podľa predstavivosti a okamžitej invencie. To je s improvizáciou v hudbe nápadná podobnosť. Ostatne, tak ako v hudbe, ani v grafike to nemusí vždy vyjsť…

Vladimír Suchánek je od roku 1995 predsedom českého združenia výtvarných umelcov Hollar, ktoré v minulom roku oslávilo osemdesiat rokov svojej existencie, pričom po celý tento čas bolo v ňom aj veľa slovenských grafikov. Som rád, že tomu tak je, pretože som bol vždy presvedčený o prerastaní našich kultúr k vzájomnému prospechu. Dokonca si myslím, že dnešná slovenská grafika začína preberať akúsi vedúcu úlohu - nám v Hollare chýba mladšia generácia, ktorá je na Slovensku a ktorá prekvapuje svojou kvalitou. Veľmi ma teší, že priateľské vzťahy medzi českými a slovenskými grafikmi sú stále veľmi intenzívne. Na svojej súčasnej výstave mi však veľmi bude chýbať Albín Brunovský, ktorý mi pred desiatimi rokmi otváral výstavu v Bratislave. Čím ďalej, tým viac si uvedomujem, akú veľkú stratu predstavuje jeho odchod. Som rád, že jeho prvú posmrtnú výstavu sme usporiadali práve u nás - v Hollare…

ĽUDO PETRÁNSKY ml.