Víkendová premiéra Dvořákovej Rusalky v pražskom Národnom divadle zreteľne vyjadrovala ambíciu prvej českej scény prehovoriť do medzinárodného hudobného života. Sobotňajšie predstavenie v priamom prenose uvádzala Česká televízia a spoločnosť 3 sat, šíriaca operné programy do celej Európy. Na túto mimoriadnu udalosť sa pražský súbor dôkladne pripravil. V Dvořákovom diele si vybral skutočný klenot národnej tvorby a naštudovania, zvlášť hudobné, zveril prvotriednym umelcom. Zaujímavé je, že v pätici sólistických hlavných úloh sa neobjavil ani jeden český interpret, naopak, traja protagonisti zo Slovenska. Punc najvyššej profesionality malo v prvom rade dirigentské poňatie Jiřího Bělohlávka. Staviam ho do roviny tých dvoch nezabudnuteľných, ktoré som v minulosti zažil v SND (Z. Košler roku 1972) a vo Viedenskej štátnej opere (V. Neumann r. 1989), pričom v kombinácii so sólistickým obsadením ma práve pražské naštudovanie oslovilo najsilnejšie. Symfonizmus partitúry nestrhol Bělohlávka k preferovaniu orchestrálneho prúdu, ale inšpiroval ho k vynášaniu najskrytejších výrazových nuáns, k jemnému dynamickému tieňovaniu, farbeniu detailov, skrátka, bol to duchovný dialóg orchestra s javiskom. Bolo by to málo platné, keby na pódiu nestála taká vyvážená zostava sólistov. Eva Jenisová dozrela na Rusalku európskych parametrov, jej technicky výborne ovládaný hlas má farebné čaro, znie vyvážene v každej polohe a je schopný odhaliť vokálnymi prostriedkami psychologický rozmer postavy. Ak k tomu prirátame stále útly, pôvabný zjav umelkyne a jej priam činoherné dispozície, rysuje sa portrét vysnívanej Rusalky. Peter Mikuláš je silnou osobnosťou, potvrdil to nespočetne veľa ráz, jeho Vodník v Bělohlávkovom vedení nadobudol nové výrazové dimenzie, kulminujúce v árii z 2. dejstva, prednesenej s neobyčajnou dávkou sugescie, vzorovou legátovou kultúrou s citovým nábojom. Rovnocenne sa darilo aj Marte Beňačkovej ako bohatým hlasom charakterizovanej Ježibabe, ktorá - paradoxne - musí v zahraničí dokazovať svoje divadelné danosti. Troch slovenských protagonistov dopĺňal so zriedka počutou suverenitou spievaný Princ Vladimíra Griška a expresívna Ande-Liuse Bogzová ako Cudzia kňažná. Javisková zložka novej pražskej Rusalky zostala trocha v závese, hoci ku cti režisérky Aleny Vaňákovej patrí zreteľné vyprofilovanie charakterov postáv. Scéna Karola Zmrzlého však kráčala tou najjednoduchšou cestou, pričom koncepciu prvoplánovo rozprávkovej Rusalky nedokázala podporiť nápaditejšími výtvarnými prvkami. Na obdiv tak ostali iba elegantné kostýmy Josefa Jelínka. V každom prípade návrat Dvořákovho najpopulárnejšieho titulu na dosky ND, aj napriek neprítomnosti názorového posunu zo strany inscenátorov, bol citeľným prínosom.

PAVEL UNGER

(Autor je hudobným kritikom)