Bernadr Faivre, riaditeľ slávneho avignonského divadelného festivalu, označil slovenskú medzinárodnú prehliadku Divadelná Nitra za najdôležitejšiu z divadelných festivalov východnej a strednej Európy. Napriek tomu slovenskému ministrovi kultúry nestojí za to, aby podujatie navštívil (vzhľadom na jeho spôsob komunikácie s divadelníkmi sa nik ani nečuduje, že nemá odvahu), ale najmä, aby naň vyčlenil finančný obnos, ktorý takémuto festivalu, odhliadnuc od emócií, právom patrí. Tak ako minulý rok sa však aj pri siedmej DN rovnal príspevok štátu nule. Najdôležitejší z festivalov východnej a strednej Európy preto žije najmä vďaka zahraničným inštitúciám a nadáciám, domácim sponzorom, ale aj vďaka obyčajným ľuďom, ktorí rovnako ako minulý rok posielali aspoň symbolickú podporu z vlastných vreciek, pretože si uvedomujú jeho prínos pre slovenskú kultúru. K absurdite doby patrí, že festival, ktorý sa vykryštalizoval ako jedinečná možnosť stretnutia sa, a teda i konfrontovania sa so zahraničnou divadelnou tvorbou, je vytrvale odignorovaný časťou odbornej kritiky. V tejto súvislosti je tiež prekvapujúce, ako málo sa medzi návštevníkmi objavujú slovenskí režiéri, ktorí tu majú jedinečnú možnosť vidieť počas šiestich dní tvorbu kolegov z desiatich krajín. Tento ročník vzhľadom na politický odmäk nebol taký hektický ako minulý, napriek tomu sa v závere riaditeľka festivalu Darina Kárová špeciálne poďakovala riaditeľovi Divadla A. Bagara Františkovi Javorskému, že ideologicky nepohodlné (napriek tomu, že proklamuje svoju nezávislosť) podujatie nevykázal z priestorov divadla (hoci, ako sa šepkalo v kuloároch, dostal za to z oficiálnych miest veľmi príkry list) a umožnil tak Nitranom i divadelníkom prežiť občas i silné divadelné zážitky. Tohto roku ich určite prostredkovali noblesne-vášnivá Ivona, princezná Burgundská Stareho teatra z Krakova, moderná aktuálna maďarská inscenácia Kupca benátskeho, ktorá však v najmenšom nepoprela ducha Shakespearovho diela, ale tiež ukážky "nečinohry" : francúzske divadlo-cirkus Krik chameleóna či vystúpenie handicapovaných tanečníkov anglickej tanečnej skupiny Candoco. Nestratili sa ani slovenské divadlá, zaujali najmä Scény z domu Bessemenovovcov bratislavskej Astorky v réžii Romana Poláka, ktoré nitrianskym uvedením potvrdili, že sa právom stali inscenáciou sezóny, ale tiež Na koho to slovo padne, predstavenie VŠMU ocenené Doskou sa objav roka, ukazujúce, že slovenské divadelníctvo má perspektívy. V stredu večer sa 7. ročník Divadelnej Nitry skončil. Darina Kárová sa s ním rozlúčila slovami, nech žije DN ‘99. Napriek tomu, že, ako vraví, ťahá za sebou plne naloženú káru dlhov. Verí však, že volebné výsledky naznačujúce možnosť zmeny prinesú ovocie a festival začne konečne žiť normálne. Otvárací ceremoniál festivalu navštívili i Mikuláš Dzurinda a Milan Kňažko. Verme, že tu neboli iba ako štafáž. Je aj na nich, aby sa Divadelná Nitra dočkala na slovenskom kultúrnom poli dôstojného miesta. A jej organizátori mali vrásky iba z toho, ktorú z inscenácii vybrať na festival.

BARBORA DVOŘÁKOVÁ

FOTO - CTIBOR BACHRATÝ