Chorvátsko dnes patrí do skupiny transformujúcich sa krajín, ktoré sa snažia ukončiť prechod na trhovú ekonomiku, uviedol ambasádor časť prednášky charakterizujúcu ekonomické reálie Chorvátska. Transformácia v Chorvátsku sa neuskutočnila z ekonomiky, kde dominovalo štátne vlastníctvo, ale z tzv. samosprávneho socializmu. Takýto ekonomický model bol vymyslený za existencie socialistickej Juhoslávie, kam Chorvátsko patrilo. Tento model, ktorý sa neosvedčil, lebo bol neefektívny a ekonomika upadala, bol jednou z príčin rozpadu Juhoslávie, vysvetlil Deželic. Podniky deklaratívne patrili robotníkom a tí ich riadili prostredníctvom robotníckych rád. V skutočnosti podniky riadili riaditelia, ktorí boli pod priamym vplyvom komunistických štruktúr.
Chorvátski ekonómovia sa mohli lepšie pripraviť na prechod k trhovej ekonomike, lebo Chorvátsko ako súčasť Juhoslávie malo od šesťdesiatych rokov kontakty so svetovou ekonomikou. Súčasnú chorvátsku ekonomiku charakterizoval Deželic ako otvorenú, s rozvinutým sektorom služieb, ktorý predstavuje 65 % chorvátskeho HDP. Patrí sem turistický ruch a doprava. Na priemysel pripadá 25 % HDP, zvyšok na poľnohospodárstvo.
Makroekonomická reforma v Chorvátsku začala v roku 1993, keď značná časť jeho územia bola okupovaná. Vtedy sa zaviedol stabilizačný program, ktorým sa podarilo znížiť vysokú mieru inflácie až na dnešnú úroveň 3,5 %. Súčasne rástol HDP, minulý rok jeho rast dosiahol 7 %. Zahraničné zadlženie Chorvátska predstavuje je 5,9 mld USD, bolo čiastočne zdedené z bývalej Juhoslávie, vysvetlil Deželic. Tento dlh predstavuje 60 % z ročného vývozu a menej ako 30 % z HDP. Obnova vojnou zničených oblastí predstavuje pre Chorvátsko veľkú záťaž. Priame škody sa odhadujú na 27 mld USD. Obrovské bremeno predstavujú státisíce vyhnancov a utečencov. Na financovaní obnovy sa Chorvátsko podieľalo na 90 % samo, len 10 % poskytli medzinárodné spoločenstvá, povedal Deželic. Chorvátsko vykazuje obchodný deficit, ktorý podľa Deželica klesne. Podiel obchodu s krajinami EÚ dosiahol 57 %, najviac s Talianskom, nasleduje Nemecko a Rakúsko. Vyše 15-percentný podiel obchodného obratu sa dosiahol s krajinami CEFTA.
CHORVÁTSKO CHCE DO WTO AJ DO SKUPINY CEFTA
Chorvátsko sa dostalo do záverečnej fáze procesu prijímania do svetovej obchodnej organizácie - WTO. Behom budúceho roka by malo byť prijaté. Chorvátsko sa zároveň usiluje o prijatie do skupiny CEFTA. Prijatie do CEFTA je podmienené prijatím do WTO, preto prebiehajú paralelné rozhovory, vysvetlil Deželic.
Zapojenie Chorvátska do programu Phare bolo zmrazené napriek tomu, že bola podpísaná predbežná zmluva o našej účasti v tomto programe. Stalo sa tak po oslobodzovacích udalostiach v roku 1995. V Chorvátsku prebieha aproximácia práva na štandard západných demokracií vrátane liberalizácie obchodu, zmien v daňovom systéme. V Chorvátsku bola zavedená od začiatku tohto roka DPH, jej sadzba je 22 %, upozornil Deželic. Problémom chorvátskej ekonomiky je nezamestnanosť a vysoký podiel osôb v dôchodkovom veku. Miera nezamestnanosti dosahuje 16 %. Nesprávna politika v priznávaní dôchodkov spôsobila ich relatívne vysoký počet. V spolupráci so Svetovou bankou prebieha reforma dôchodkového zapezpečenia. Veľa občanov Chorvátska odišlo za prácou do zahraničia, v období vojny to veľmi pomáhalo ekonomike, pripomernul Deželic.
AJ V CHORVÁTSKU SA PRIVATIZUJE KUPÓNOVOU METÓDOU
Privatizácia v Chorvátsku začala v roku 1991 v dvoch etapách. V prvej išlo o transformáciu malých a stredných podnikov zo spoločenského vlastníctva. Potom sa pokračovalo kupónovou privatizáciou a privatizáciou niektorých veľkých podnikov. V prvej fáze sa neprivatizovali banky ani poisťovne. Časť akcií podnikov sa neprivatizovala a dostali sa do správy Chorvátskeho privatizačného fondu a do štátnych dôchodkových fondov. Časť týchto akcií je rezervovaná pre reštitúcie osobám, ktoré prišli po II. svetovej vojne o majetok. Pri privatizácii sa akcie najprv ponúkali zamestnancom a bývalým zamestnancom privatizovaných podnikov, potom zamestnancom v štátnej správe a vo verejnom sektore a napokon všetkým obyvateľom Chorvátska. V druhej fáze privatizácie sa akcie rozdeľovali pozostalým po bojovníkoch v chorvátskej vojne z roku 1991. V niektorých strategicky významných podnikoch (naftárskom a plynárenskom priemysle, v energetike a v telekomunikáciách) si štát drží zlatú akciu, prostredníctvom ktorej chráni záujmy štátu. Druhá fáza privatizácie speje ku koncu v týchto dňoch, povedal Deželic
VZÁJOMNÝ OBCHOD BY SA MAL ZVÝŠIŤ
Hospodárska spolupráca medzi Chorvátskom a Slovenskom sa nachádza pod hranicou potreby a možností oboch zemí, uviedol Deželic. Doteraz Chorvátsko a Slovensko podpísalo 11 hospodárskych dohôd. Ďalšie sa pripravujú. Tovarový obrat medzi našimi krajinami je okolo 100 mil. USD ročne, pričom deficit bilancie je v neprospech Chorvátska. Nedávno bola podpísaná dohoda o využívaní chorvátskych jadranských prístavov. V energetike spočívajú možnosti spolupráce v tranzite ropy a plynu a v transporte elektriny. Črtá sa spolupráca pri stavbe lodí. Chorvátsko potrebuje vnútrozemské riečne plavidlá a Slovensko chce v chorvátskych lodeniciach stavať svoju námornú flotitu. Existujú možnosti spolupráce chorvátskych lodeníc s VSŽ, lebo sa tu dajú využiť plechy z VSŽ, upozornil Deželic.
JURAJ ĎURČENKA
