Gruzínsko je podľa nedávno publikovanej správy Národného centra pre politické analýzy v americkom Dallase krajinou s rekordným 62,6-percentným podielom tzv. tieňovej ekonomiky na celkovej ekonomike krajiny. Tieňová, alebo tiež "šedá" ekonomika sú, jemne povedané, nezdanené príjmy z nelegálnych podnikateľských aktivít. Dôveru zahraničných investorov nevzbudzujú ani chaotické politické pomery. Tbilisi v roku 1993 fakticky prehralo vojnu s abcházskymi separatistami. Za túto prehru muselo zaplatiť daň v podobe lojálnosti voči Moskve. Vstúpilo do Spoločenstva nezávislých štátov výmenou za prítomnosť ruských mierových zborov v nárazníkovej zóne medzi Gruzínskom a separatistickým Abcházskom. Za zmienku stojí, že v počiatkoch konfliktu dostávali separatisti ruské zbrane. "Výsledkom" vojny bolo okrem iného vyhnanie asi 300 tisíc Gruzíncov z Abcházska.
Prezidentom Gruzínska je po celý čas od rozpadu sovietskej ríše muž, ktorý svojho času spolu s Michailom Gorbačovom "búral" pomyselné i fyzické bariéry medzi Východom a Západom. Eduard Ševardnadze dnes dožíva svoju politickú kariéru nie prednášaním na svetových konferenciách a akademickými diskusiami, ale priamo v prvej bojovej línii. Za dohodu s Ruskom o Abcházsku si vyslúžil tvrdú kritiku opozície - túto veľmi problematickú dohodu si vyvzdoroval pod hrozbou svojho odchodu z funkcie. V priebehu posledných troch rokov unikol o vlások dvom pokusom o atentát, za čo si vyslúžil prezývku Houdini. Ševardnadze proti opozícii zasahuje aj nie práve najčistejšími zbraňami. Rok ukončenia bojov v Abcházsku bol aj rokom porážky a záhadnej smrti vzbúreného Ševardnadzeho odporcu Zviada Gamsachurdiu. Jeho duch, duch vzbury však nezomrel - včera sa v západnom Gruzínsku vzbúrilo 200 vojakov pod vedením bývalého Gamsachurdiovho spolupracovníka Akakija Eliavu, ktorý po amnestii slúžil v tankovej brigáde v meste Senaki. Podľa včerajšieho vývoja vzbúrenci zamýšľali obsadiť druhé najväčšie gruzínske mesto Kutaisi, "opevniť sa v ňom" a v ďalšom slede zrejme docieliť chaos vedúci až k pádu Ševardnadzeho. Nešťastnou zhodou náhod (?) si Eliava a jeho muži vybrali pre svoju akciu čas, v ktorom sa medzinárodné konzorcium rozhoduje, akými cestami viesť ropu z Azerbajdžanu do čiernomorských prístavov. Variant ropovodu cez Gruzínsko - aspoň včera - padol. BAŠA JAVŮRKOVÁ
