Základnou podmienkou pre zotrvanie spojeneckých stíhačiek a bombardérov na leteckých základniach v Stredomorí bolo okamžité stiahnutie srbských ozbrojených síl z provincie Kosovo po vypršaní sobotného ultimáta, ktoré však bolo predĺžené o ďalších 10 dní. "Pokrok? Vidíte nejaké kolóny Srbov smerujúce von z Kosova?" krúti hlavou 35-ročný Gani Baliu, vodič z Prištiny. "Celý ten humbug ohľadne NATO je len jedna veľká reklama slávnej aliancie. Tu sa nič nemení. Policajti sú tam, kde boli, presunulo sa zopár vojakov, aby sa zakopali o niekoľko kilometrov ďalej." Faktom je, že o pohybe srbských ozbrojených síl prichádzajú rozporuplné informácie. Ako oznámila agentúra AP, počas piatkovej noci sa z oblasti sťahovalo 144 ozbrojených vozidiel. V nedeľu, krátko po príchode prvých pozorovateľov misie OBSE, sa smerom na Peč, teda priamo do centra najviac postihnutej časti Kosova, presúvalo viac ako 50 tankov a minimálne ďalších 30 obrnených transportérov a kamiónov s vojakmi. "Len si z nás robí hlupákov," hovorí na konto juhoslovanského prezidenta Slobodana Miloševiča 18-ročná Nora, ktorá študuje na prištinskej univerzite zubné lekárstvo. "Priestory univerzity sme mali používať už niekoľko mesiacov, namiesto toho sú tam stále Srbi a my stále zostávame v súkromných domoch." Málokto z etnických Albáncov dnes verí, že sa ešte naozaj stane niečo podstatné, čo zmení ich životy "sluhov", ako sa vyjadril Gani Baliu. "Vyštudoval som matematiku, ale namiesto toho, aby som ju v praxi využíval, jazdím na nákladnom aute. Zohnať prácu je takmer nemožné. To je dôvod, prečo väčšina Albáncov v hlavnom meste vlastní súkromný obchod alebo vykonáva nejakú službu."
Dediny na juhozápade provincie aj naďalej zostávajú prázdne. Ich obyvatelia sú poschovávaní v okolitých lesoch a horách. Podľa pracovníkov humanitárnych organizácií utečencom hrozí smrť od hladu a zimy, ak sa ich nepodarí dostať do ich domovov pred príchodom zimy. "Bojíme sa vrátiť domov. V noci počuť delostreleckú paľbu, cez deň sú v našich dedinách srbskí policajti," tvrdí Hajredin Hyseni, utečenec z dediny Komorany. O vojenskom zásahu NATO nič nepočul, pre neho a jeho rodinu je podstatné prežiť ďalší deň. "Situácia v Kosove sa bude vyvíjať podľa toho, do akej miery sa o nás bude Západ zaujímať. Nielen papierovaním a vyhrážkami, ale konkrétnymi krokmi, ktoré nám zaručia normálny život," vyjadril sa Enver Bejtullahu, profesor albánskej univerzity. Dokonca už medzi novinármi a pracovníkmi humanitárnych organizácií sa hovorí o ďalšom "zbytočnom prieťahu" utrpenia etnických Albáncov. "Jediný, kto môže niečo vykonať, je NATO. To zatiaľ len slovne deklaruje svoj úmysel," vyslovil sa k situácii pracovník humanitárnej organizácie UNHCR, ktorý si neprial byť menovaný. FILIP ŠILHAN,
agentúra EPICENTRUM
