ncie do Kremľa a rokoval s premiérom Jevgenijom Primakovom. V pondelok Jeľcinovi choroba znemožnila, aby do Kremľa - na svoje pracovné miesto - prišiel. Prezidentská administratíva oznámila, že "lekárom sa len veľmi ťažko podarilo prehovoriť prechladnutého Jeľcina, aby v pondelok ešte zostal vo svojej rezidencii Rus neďaleko Moskvy". Odloženie schôdzky s Primakovom na včera aj napriek upokojujúcemu vyhláseniu Kremľa vyvolalo vášnivé diskusie o zdravotnom stave Borisa Jeľcina. Námestník šéfa prezidentskej kancelárie Oleg Sysujev vyhlásil, že "lekári nepochybujú o tom, že Jeľcin môže vo svojej funkcii zotrvať do roku 2000", keď sa majú v Rusku konať riadne prezidentské voľby. "Prezidentov stav úplne zodpovedá požiadavkám, ktoré naňho kladie ústava," dodal Sysujev. Na otázku novinárov, čo Jeľcin robil posledné dva týždne, bez rozmýšľania odpovedal: "Výsledkom jeho práce je mier v Kosove."
K schopnosti prezidenta zastávať najvyššiu funkciu sa však negatívne vyjadruje stále väčší počet významných politikov. Expremiér Viktor Černomyrdin sa v pondelok vyslovil za absolútnu otvorenosť a vyhlásil, že on sám je pripravený zverejniť všetky podrobnosti o svojom zdravotnom stave. "Niektorí by mali byť donútení k prehliadke, pretože mám dojem, že nie sú úplne normálni," dodal Černomyrdin, ktorý patrí k vážnym uchádzačom o prezidentské kreslo v roku 2000. Expremiér však zároveň zdôraznil, že len sám Jeľcin môže rozhodnúť o svojom odchode a že v súčasnej ťažkej situácii nie je najvhodnejšie usporiadať voľby.
O Jeľcinovom zdraví sa včera hovorilo aj v parlamente. Predseda bezpečnostného výboru dumy komunista Viktor Iľjuchin vypracoval projekt zákona o povinnom zverejňovaní údajov o zdravotnom stave vysokých štátnych úradníkov. "Jeľcin je prikovaný na posteľ a už vôbec nevie, čo robí," vyjadril sa Iľjuchin. Parlamentná komisia na odvolanie prezidenta z funkcie argumentuje celkom inými dôvodmi. Včera uzavrela tri z piatich obvinení hlavy štátu z trestného činu. Poslanci sú presvedčení, že Jeľcin je vinný za rozpútanie vojny v Čečensku, rozstrieľanie sídla vlády v roku 1993 a rozpad ZSSR. Posledné dve obvinenia - z genocídy a likvidácie armády - ešte komisia nezačala prerokovávať. Až potom bude môcť dolná snemovňa hlasovať o začatí procedúry odvolania prezidenta z funkcie.
