BRUSEL, BELEHRAD, PRIŠTINA (ČTK, TASR) - Dvaja vysoko postavení vojenskí velitelia Severoatlantickej aliancie priletia dnes do Belehradu, aby juhoslovanskému prezidentovi Slobodanovi Miloševičovi odovzdali jasne formulovanú žiadosť o stiahnutie ťažkých zbraní z juhosrbskej provincie Kosovo. Súčasne dajú zreteľne najavo, že v opačnom prípade budú nasledovať letecké údery. Oznámila to agentúra Reuters s odvolaním sa na činiteľov NATO. "Toto nie je partia pokru, toto nie je rokovanie. Ostáva mu (Miloševičovi) veľmi málo času," povedal nemenovaný predstaviteľ.
NATO odovzdá Miloševičovi veľmi jasné posolstvo, že musí lepšie plniť požiadavky Spojených národov, lebo bude čeliť vojenskej intervencii, vysvetlil predstaviteľ. Z Kosova už niektoré jednotky stiahli, avšak nie naspäť do kasární, ako sa Miloševič dohodol s osobitným americkým splnomocnencom Richardom Holbrookom. Osobitné policajné oddiely, ktoré sú vybavené ťažkými zbraňami, vytvárajú v provincii atmosféru strachu a bránia návratu utečencov domov. Miloševič taktiež očakáva, že akcie separatistickej Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK) by sa mohli stať zámienkou na neplnenie dohôd alebo iba na ich čiastkové plnenie. Podľa agentúry Reuters sa v oblasti stále bojuje. UCK sa snaží obsadiť uvoľnené miesta, z ktorých sa sťahujú juhoslovanské jednotky.
Predák kosovských Albáncov Ibrahim Rugova včera vyhlásil, že Miloševič nesplnil požiadavky NATO týkajúce sa stiahnutia jednotiek z Kosova a že prišlo len k malému pokroku, ktorý má uvoľniť krízu. Podľa neho srbské sily sa napriek tvrdeniu Belehradu z Kosova nestiahli a len sa premiestňujú. Provládny denník Večernje Novosti naopak napísal, že stiahnutie z Kosova sa dokončilo. Západ sa však domnieva, že síce prišlo k určitému pokroku, ale stiahnutie nedosiahlo požadovanú mieru. "Nie sme spokojní s plnením záväzkov," povedal vo štvrtok osobitný americký vyslanec pre Balkán Ch. Hill. Stiahnutie jednotiek z Kosova je kľúčovou podmienkou dohody o mierovom riešení kosovskej krízy. Na splnenie zásadných požiadaviek, ku ktorým okrem stiahnutia jednotiek, ktoré boli do oblasti vyslané po februári v rámci ofenzívy proti albánskym povstalcom, dostal Miloševič od NATO lehotu do 27. októbra.
DIENSTBIER NEŽIADUCI
Zvláštny splnomocnenec OSN pre ľudské práva, bývalý minister zahraničných vecí ČSFR Jiří Dienstbier je "nežiaducou osobou v Kosove". Vyhlásila to koalícia štyroch albánskych strán za výrok, v ktorom Dienstbier označil Kosovskú oslobodzovaciu armádu za "maoistov, hodžistov a stalinistov". Dienstbiera kritizoval i líder Parlamentnej strany Kosova a politický vodca UCK Adem Demači. "Nezávislosť Kosova je z medzinárodného hľadiska neakceptovateľná," povedal Dienstbier, podľa ktorého jedinou šancou na upokojenie krízy je prijať plán amerického vyslanca Christophera Hilla. Ten predpokladá trojročné "tranzitné" obdobie, počas ktorého sa nebude hovoriť o štatúte Kosova. (epi, r)
