Na jar patril Miroslav Sečeň medzi piliere humenskej obrany, ale keď koncom júla hrali Humenčania jeden z posledných prípravných zápasov pred touto sezónou, Miro ho len smutne sledoval z hľadiska. "Musím sa vrátiť domov do Piešťan, lebo funkcionári sa na mojom ďalšom pôsobení v Humennom nedohodli. Škoda, lebo na východe sa mi páčilo, i herne celkom darilo a verím, že sa pod Vihorlat čoskoro vrátim," povedal trochu smutný Sečeň. Humenčania o služby tohto obrancu záujem nestratili, v úvode sezóny o jeho návrate aj intenzívne rokovali, no veci potom uviazli na financiách. Na Zemplín medzitým postupne prišli útočník Emil Žiga i stredopoliar Martin Obšitník a na Miroslava Sečeňa sa takmer zabudlo. Okolnosti minulých dní však prinútili funkcionárov z Humenného spomienky na tohto skúseného obrancu oprášiť a napokon aj operatívne konať. K laborujúcim J. Sovičovi a P. Ďuricovi pribudli totiž v minulom kole vykartičkovaní Jantek s Kasanom, a keď sa v utorok na tréningu zranil Fajkus, pobrali sa Humenčania hneď do Piešťan a v sobotu už Miroslav Sečeň obliekol dres HFC. A ako sa to všetko zomlelo? "Veril som, že sa do Humenného vrátim. V stredu mi to humenskí funkcionári oznámili v Piešťanoch, vo štvrtok som už cestoval pod Vihorlat, v piatok som si v dôverne známom prostredí s chlapcami zatrénoval, no a keď sa podarilo vybaviť aj papierové náležitosti, a humenskí tréneri ma dobre poznajú, v sobotu som proti Interu už hral. Nebolo to nič neobvyklé, veď s chlapcami som hrával nielen počas jari, ale ešte aj v letnej príprave. Moju spokojnosť kalí len prehra, lebo vôbec sme neboli v tomto zápase slabším mužstvom. Aj šancí sme mali aspoň toľko ako súper, my sme ani jednu nevyužili a Inter z dvoch našich chýb jednu potrestal a vyhral. Myslím, že remíza by tentoraz bola spravodlivejšia," povedal Sečeň. JOZEF ŠKUBA