VOJTECH ZAMAROVSKÝ - Narodil sa 5. 10. 1919 v Zamarovciach - dnes súčasť Trenčína. Absolvoval Vysokú školu obchodnú v Prahe a neskôr pracoval v Bratislave ako administratívny pracovník v bankách a rôznych hospodárskych orgánoch. V roku 1956 pracoval v Štátnom nakladateľstve krásnej literatúry a od toho roku sa datuje aj jeho literárna činnosť. Spočiatku sa venoval prekladom z angličtiny, francúzštiny, neskôr aj gréčtiny a latinčiny. Jeho knižný debut Za siedmimi divmi sveta pochádza z roku 1960, pričom jeho knihy boli vydávané paralelne v slovenských Mladých letách a českej Mladej fronte. Z jeho knižnej bibliografie spomeňme: Za tajomstvom ríše Chetitov (1961), Objavenie Tróje (1962), Na počiatku bol Sumer (1966), Dejiny písané Rímom (1967), Bohovia a hrdinovia antických bájí (prvé vydanie pochádza z roku 1969, druhé vydanie z roku 1980, tretie vyšlo v nakladateľstve Perfekt v týchto dňoch). Grécky zázrak (1972), Jej Veličenstvá pyramídy (1975), Vzkriesenie Olympie (1978), Bohovia a králi starého Egypta (1979). Prerozprával Epos o Gilgamešovi (1976), Aeneasovi (1981) a Sinuhetovi (1985). Napísal scenáre TV seriálov: Po stopách Hérodota (1969, 7 dielov), Po stopách Aenea (1980, 3 diely), Veľké civilizácie staroveku (1988, 13 dielov). Celkový náklad jeho kníh presiahol výšku 1,6 milióna kusov a boli preložené do 12 jazykov. Žije v Prahe.
"Napísať knihu o rodnom Trenčíne? Laugaritio je pre mňa príliš mladé - ide len o necelých dvetisíc rokov," so sebe vlastným anglickým humorom reagoval včera na otázku SME spisovateľ Vojtech Zamarovský. "Mojimi obľúbencami sú staroveký Egypt, Sumerská ríša a z tých mladších Grécko. Trenčín je už ľahko prístupný. Lákajú ma tajomstvá staršieho dátumu." Legenda českej a slovenskej literatúry faktu prišla do Bratislavy v rámci prezentácie tretieho vydania svojej kultovej knihy Bohovia a hrdinovia antických bájí, ktorá sa v týchto dňoch dostala zásluhou vydavateľstva Perfekt na slovenský knižný trh. I keď takmer osemdesiatročný spisovateľ sa už pohybuje len s pomocou dvoch paličiek a jeho hlas má už šeptavú moduláciu, psychická čulosť Vojtecha Zamarovského s príchuťou ironického sarkazmu je obdivuhodná. "Nikdy som nežil podľa všeobecných rád," priznal sa autor, o ktorého pracovnej disciplíne kolujú doslova antické mýty. "Napokon, ako mi povedal priateľ MacKintosh, človek po šesťdesiatke si už aj tak na nič nepamätá… Kedysi som bol naozaj veľký fešák, ale teraz mi zostal už len chľast a sex. Pravdu povediac, aj to už len tak na pol plynu."
Ako sa pri svojom spomínaní vyznal V. Zamarovský, pri zbieraní materiálu na svoje knihy prešiel takmer všetky múzeá na svete a osobne bol na miestach opísaných v jeho knihách. Osobitý vzťah má ku Grécku. "Je to moja celoživotná láska. Ešte doteraz ma príjemne mrazí na chrbte z pomyslenia, že Gréci prekladali práve odo mňa svoju mytológiu, ktorá sa stala kolískou pre európsku civilizáciu. Navyše, mám tam vydatú dcéru. Veľmi často chodím do Grécka nadýchať sa vzduchu presvetleného slnkom a napiť sa skvelej metaxy." Svoj povestný anglický humor prejavil V. Zamarovský aj pri opisovaní dobrodružstiev počas jeho výprav za starovekými civilizáciami. "Nemám žiadne zážitky, ktoré by stáli za reč… Aha, spomínam si na jeden, keď som bol dakedy pred tridsiatimi rokmi na Kréte, takmer som sa potopil na lodi. Našťastie, už bola blízko brehu. Vystúpil som z nej a ona sa ponorila pod rozbúrenú morskú hladinu… Keď som o nejaké dva, tri roky neskôr študoval čosi v gréckych Delfách, zlomil som si nohu. Pri cúvaní som spadol z múrika. Nebol síce vysoký - mal len okolo štyroch metrov - no spadol som rovno do bodľavého kríka. Našťastie, prejavila sa moja parašutistická minulosť, a tak sa mi i z tejto situácie podarilo vyviaznuť pomerne s malými následkami na mojom zdraví… S odstupom času ma pobavila aj príhoda z Cheopsovej pyramídy, ktorá však vtedy, keď ma do nej zatvorili, nebola až taká zábavná. Obzeral som si nejaké ornamenty na stenách a zrazu som si uvedomil, že už som tam sám. Zmocnila sa ma mierna panika a utekal som k východu. Ešteže viem, kde je východ, pravda? No ale vtedy mi to bolo málo platné, a tak som musel vydržať do budúceho dňa v päťtisícročnom dive sveta. Vyfajčil som všetky cigarety a keďže som tušil, že táto chvíľa sa už s najväčšou pravdepodobnosťou nebude opakovať, tak som si ľahol do sarkofágu. Ráno som z neho vystúpil a postarším dámam z Nemecka tak spôsobil ťažkú psychickú traumu. No, ale ako som už povedal, žiadne mimoriadne zážitky to nie sú…" Svoje dielo Vojtech Zamarovský ani zďaleka nepokladá za skončené, i keď "niektoré veci sa mi už asi nepodaria zrealizovať. Chcel som ešte napísať scenár k pokračovaniu scenára o veľkých starovekých civilizáciách, no už viem, že to nepôjde. Niekoľko problémov však ešte musím rozriešiť. Jeden malý chlapec sa ma opýtal, ktorú pätu mal Achilles smrteľnú. Nevedel som mu odpovedať. Mám ešte nad čím premýšľať…"
ĽUDO PETRÁNSKY ml.
