Exotica je striptízový podnik so stálou klientelou a stálym programom. Každú noc v ňom možno stretnúť rovnaké tváre - tehotnú šéfku Zoe, diskdžokeja Erica, tie isté dievčatá s nemeniacim sa vystúpením. Ktokoľvek si môže zaplatiť ich prítomnosť a tanec pri vlastnom stole, no s jedným železným pravidlom - byť dotýkaným, no nedotýkať sa. V atmosfére elektrizujúcej, no už akosi vyžitej erotiky je ozvláštňujúcim elementom Christine, striptérka s imidžom nezrelej školáčky. Ona je dôvodom pravidelných návštev Francisa Browna, muža, ktorého minulosť dlho ostáva pre diváka záhadou. Jediné, čo si divák pomerne skoro domyslí, je fakt, že Christine mu pripomína mŕtvu dcéru. Noc čo noc tancuje pri jeho stole, dôkladne sledovaná Ericom, bývalým milencom. Vzťah týchto dvoch zdanlivo protikladných postáv, striptérky a daňového inšpektora, sa odohráva takmer bez slov a akýchkoľvek zmien alebo posunov z ich strany. Nie je však stereotypom, naopak, má svoje až terapeutické opodstatnenie a dôležitosť. Na strane Francisa je zjavný silný protektorský akcent. Zmenu spôsobí až zásah Erica. V úlohe alter ega Francisovi nahovorí, aby sa Christine na skúšku dotkol. Dotyk, toto "vypadnutie z úlohy", by sa mohol stať kľúčovou zmenou v ich vzájomnou existovaní, posunom niekam inam, ale len vprípade, keby ostal medzi nimi dvoma a obaja by naň mohli vzájomne reagovať. Je však iba zámienkou na to, aby sa Francis viac nemohol ukázať v podniku. Tento dramatický obrat spôsobí "koniec sveta", je katastrofou pre Christine, nehovoriac o Francisovi, ktorý je takto pripravený o jedinú možnosť, ako každý večer strážiť a ochraňovať prízrak svojej dcéry. Je zrušením vzťahu, ktorý zdanlivo nikam neviedol a nemohol nájsť naplnenie. Do hry sa dostáva ďalšia postava, homosexuál Thomas. Je obeťou náhody, lepšie povedané reťazca náhod. Hneď expozícia filmu, v ktorej sa pohybuje, nám jasne ukáže zárodky udalostí, ktoré ho privedú do ťažkostí. Venuje sa obchodu s exotickými zvieratami a zisky si zabezpečuje pašovaním vajec vzácnych vtákov na zákazku. Dôsledkom tejto činnosti je daňová kontrola - Francis. Výmenou za nevyzradenie ilegálnej činnosti Thomas prichádza do Exotiky s úlohou porozprávať sa s Christine. Aj on sa stáva ostro sledovanou osobou, príde do komunikačného kontaktu s Ericom, podobného ako Francis, no tým sa nestáva priamym účastníkom trojuholníka. Nie je v jeho vnútri, so všetkými tromi osobami ho zviedla dokopy len náhoda a trocha smoly. Je iba nastrčenou bábkou, ktorá vpadla do cudzej hry a musí v nej zahrať úlohu, ktorú jej niekto určil. Napriek tomu je hybnou silou odhaľovania prapríčiny, a keďže sa stáva akýmsi dôverníkom všetkých troch, umožňuje divákovi osvetliť čoraz viac a viac z ich spoločnej minulosti. Predstava nevyriešených účtov, ktorá sa vznáša v chladnom priestore podniku, začína naberať čoraz jasnejšie obrysy…

Všetko sprevádza zdanlivá náhodnosť, tá však pomaly prerastá do priam fatálneho prepletenia vzťahov. Aj zvukové presahy akoby navzájom spútavali jednotlivé postavy. Vzťahy spočiatku vyznievajú silne sexuálne, každý má niečo s každým, neskôr však naberajú úplne inú rovinu, ich zdanlivá citová chladnosť je tým, čo vytvára akúsi ochranu pred odhalením podstaty. Všetci sú stelesnením desivej samoty uprostred ľudí, malých ostrovov, obklopených nánosom minulosti. K príčine takéhoto správania sa preto dostávame pomaly, splietajúc nitky retrospektív, čiastkových výrokov a indícií, ktoré pomaly a dôsledne zapadávajú do výslednej mozaiky…

Postava Francisa je tým, čo osudy jednotlivých postáv spája. Nevie však niečo, čo vedia ostatní dvaja. Jeho mŕtva dcéra a okolnosti jej smrti sa akoby vznášali nad všetkým, čo sa deje. Francis si ju sprítomňuje nielen v osobe Christine, ale aj v Tracy, dospievajúcej dcére jeho priateľa, ktoré chodí strážiť jeho dom pod zámienkou, že v ňom hráva na klavír. Toto dievča je pre osamelého muža v podstate jediným partnerom na rozhovory, z ktorých možno vycítiť hĺbku jeho trpkosti voči nespravodlivosti sprevádzajúcej celé ľudské bytie. Hra na stráženie domu nemôže trvať donekonečna, rovnako ako vzťah s Christine. Podstatné je vyrovnať sa s minulosťou, nájsť spôsob jej znovuodhalenia a zanechania ďaleko za sebou, bez stôp vplyvu na prítomnosť. Práve motív hľadania a nájdenia tu má dve podoby. Prvou sú samotné retrospektívy, ktoré sa vinú celým filmom a posúvajú poznanie diváka vždy o kúsok ďalej. Dozvedáme sa z nich nielen o začiatku vzťahu Erica a Christine, ale najmä o príčine, ktorá tieto tri osoby nerozviazateľne spútala a spôsobila Francisovu zatrpknutosť. Druhou podobou je dianie v samotnej prítomnosti ako strastiplná cesta k vyliečeniu seba samého. Práve poznanie, ktoré vyjde na povrch, ono "niečo", čo Francis netuší, má očisťujúci charakter, prináša uvoľnenie a pomáha postavám dospieť k akejsi katarzii. Ich nepriateľská samota sa mení na tichú spoluúčasť, dotyk ako symbol zblíženia bez akéhokoľvek sexuálneho podtónu nie je prekročením hraníc. Poznanie odpovedá na otázky "Kto sa pýtal na svet?" a "Núti ho tu niekto zostať?" jednoducho. Treba opatrne vyjsť zo svojej ulity a citlivo spraviť krok k druhému.

SILVIA KLASOVÁ