Na 80. výročie založenia Československej republiky padol tieň a pod túto skutočnosť sa, žiaľ, podpísal aj český prezident Václav Havel. V afére súvisiacej s údajnou spoluprácou bývalého viedenského starostu Helmuta Zilka s ŠtB zohral Havel svoju úlohu tým, že v snahe zachrániť svoju povesť, obvinil pražského spolupracovníka Süddeutsche Zeitung (SZ) zo "sprostého vydierania". Novinár Peter Brod pritom neurobil nič iné ako to, čo by na jeho mieste spravil každý korektný a dobrý žurnalista - snažil sa získať čo najviac informácií a poskytnúť každému z (českých) aktérov možnosť vyjadriť sa.
Süddeutsche Zeitung ako prvé priniesli správu, že Zilk je podozrivý zo spolupráce s ŠtB v 50. a 60. rokoch. V dôsledku tohto podozrenia mu neodovzdali najvyššie české štátne vyznamenanie. Šéf prezidentskej kancelárie Ivan Medek medzitým potvrdil, že novinár z SZ konal "ľudsky a novinársky úplne korektne". Rozpor medzi tvrdeniami Medka a Havla objasnil Medkov hovorca pre SME včera slovami, že Havel "nepoužil adekvátne slová, keď hovoril o vydieraní". Nešlo vraj o vydieranie v klasickom zmysle, ale o to, že sa Hrad ocitol v "časovej tiesni". Toto vysvetlenie sa javí ako pokus zachrániť povesť Václava Havla, ktorý sa ocitol vo veľmi trápnej situácii: dnes sa totiž unisono v českej verejnosti šíri názor, že nepostupoval správne.
Prečo vôbec reagoval Hrad tak hystericky na obvinenia voči Zilkovi? Nikto by predsa Havlovi nemohol vyčítať, ak by Zilka vyznamenal, keďže ani on, ani Hrad nemajú možnosť kandidátov na štátne vyznamenanie prelustrovať, či náhodou nespolupracovali s ŠtB. V "prípade Zilk" sa pravdepodobne nikdy nezistí, či išlo o ohováranie, alebo nie. Prvá správa zahraničnej kontrarozviedky, s ktorou mal údajne spolupracovať, totiž neviedla žiadne záznamy, ktoré by mohli byť vierohodné. Aféra je ale aj aférou súvisiacou s neustálou rivalitou medzi politickými stranami a Hradom. V tomto prípade zohráva úlohu žalobcu senátor za ODS Václav Benda, ktorý mal Hrad upozorniť na "minulosť" na Západe vysoko uznávaného Zilka. Je iritujúce, že Václav Havel a jeho poradcovia (pravdepodobnejšie je opačné poradie) Bendovi uverili. Václav Benda nemohol mať ani ako bývalý riaditeľ Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu prístup k supertajným dokumentom, ktoré prvá správa ŠtB po prvé neviedla, po druhé sa nachádzajú v archívoch ministerstva vnútra.
Ešte zarážajúcejšia je skutočnosť, že syn Václava Bendu Marek sedel v komisii, ktorá kandidátov na najvyššie české štátne vyznamenanie preverovala. Havlove slová o tom, že za celou aférou stoja určité "české kruhy", preto nemusia byť až také neoprávnené. Jeho výpad proti Süddeutsche Zeitung potvrdzuje chýry, ktoré v Prahe kolujú. Takzvaní hradní poradcovia už neťahajú s prezidentom za jeden koniec. Najnovšia aféra zároveň zreteľne naznačila, aké dôležité by bolo, keby sa konečne otvorili tajné archívy so zväzkami ŠtB, ktoré by - podobne ako v bývalej NDR - preskúmala nezávislá komisia. Pretože v klíme, aká dnes v ČR panuje, sa aj naďalej budú vynárať obvinenia, ktoré nikto nevie dokázať.
EVA GRUBEROVÁ, Praha
(Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)
