umenie chápať rôzne politické úlohy a témy vždy v ich širších súvislostiach, ctiť tieto súvislosti a prijímať i zodpovednosť, ktorá z takejto úcty vyplýva, by malo byť podľa môjho názoru jednou zo samozrejmých vlastností moderného politika. Keď pred osemdesiatimi rokmi vrcholil boj za našu nezávislosť, preukázala jeho ústredná postava nadmieru zreteľne, že túto vlastnosť má.
Osud svojho národa by T. G. Masaryk hádam ani nedokázal vidieť inak ako v celoeurópskom a celosvetovom kontexte. Dokonca to bol on, kto vtedy možno najlepšie, resp. najúplnejšie tieto širšie súvislosti pomenoval. Svoju, Benešovu a Štefánikovu prácu v exile, domáci odboj, ako aj úctyhodné oslobodzovacie dielo našich légií nechápal totiž ako nejakú "vec samu o sebe", či len vec Čechov a Slovákov, ktorí chcú vlastný štát, ale ako samozrejmú a integrálnu súčasť toho, čo nazýval "svetovou revolúciou". Myslel tým zápas demokracie s teokraciou, zápas ideálov občianskej slobody, ľudskej rovnosti, parlamentnej demokracie a sebaurčenia národov so silami minulosti stelesňovanými rakúskou a nemeckou ríšou.
Vnímať si širšie súvislosti vecí dokáže hocikto. Skutočný politik však nemôže zostať len pri vnímaní: musí vedieť aspoň niečo z toho, čo vníma, premieňať na politickú skutočnosť. Masarykovi sa to podarilo naozaj vrchovato: od prezidenta Wilsona až po predstaviteľov ostatných - ako sa vtedy hovorilo - porobených národov začínali mnohí postupne vnímať situáciu rovnako alebo podobne ako on a v tom duchu i konať.
Päťdesiat rokov pokoja, o ktorých Masaryk hovoril ako o čase potrebnom na upevnenie demokracie v Československu a zaručenie jeho bezpečnosti, nám osud nedoprial a za daného stavu vecí ani dopriať nemohol. Európu zasiahol mor rôznych fašizmov a neskôr nacizmu, ktorému európske demokracie nedokázali včas čeliť a ktorý prerástol do bezprecedentnej hrôzy druhej svetovej vojny. Desaťročiami komunizmu a rozdelenej Európy bola táto trpká éra dovŕšená. Myslím si, že to všetko stojí dnes za pripomenutie predovšetkým preto, že to sú práve tieto chvíle, keď sa podivný oblúk histórie akoby uzavieral a my máme nádej, že to, o čom snívali Masaryk a jeho spolubojovníci, sa konečne uskutoční. Naše nádeje sú dnes väčšie ako kedykoľvek v uplynulých osemdesiatich rokoch okrem iného preto, že aj nádej Európy ako celku na spravodlivý vnútorný poriadok je dnes nepomerne väčšia ako kedykoľvek doteraz.
Áno, zdá sa, že len teraz nastáva doba, keď sa dobrý osud nášho nezávislého štátu môže naplniť. Až teraz máme totiž reálnu šancu stať sa plnohodnotným členom integrujúcej sa demokratickej Európy, to znamená všetkých jej súčasných politických, hospodárskych aj bezpečnostných spoločenstiev. Inými slovami: až teraz nastáva čas, keď sa naozaj vážne a nadlho rozhoduje o tom, či budeme pevne zakorenení v mierovej a bezpečnej Európe, a či tým bude zaručený dobrý život aj ďalším generáciám, alebo či sa ocitneme vlastnou vinou, t.j. vinou svojho provincionalizmu a svojej krátkozrakosti, mimo dnešných - historicky celkom nových a pre celý svet takých dôležitých - európskych politických pohybov! Václav Havel, 28. októbra 1998
(Krátené)
