Pár priestrelov v kokpite Boeingu 737 zostalo ako pamiatka na nevydarený únos lietadla tureckých aerolínií, o ktorý sa vo štvrtok v noci pokúsil Kurd Mursel Peker. Ozbrojený iba pištoľou a ručným granátom chcel prinútiť lietadlo so 40 ľuďmi na palube, aby pristálo vo švajčiarskom Lausanne. Nikto sa už nedozvie, či to bol úmysel, alebo náhoda, pretože práve v Lausanne boli pred 75. rokmi podpísané medzinárodné dohody, na základe ktorých vzniklo Turecko a vláda v Ankare si práve v deň únosu pripomenula pompéznymi oslavami vznik republiky pod vedením otca národa Atatürka. K početným domácim i zahraničným gratulantom sa chcel celkom svojským spôsobom pripojiť aj Mursel Peker. Lietadlo s únoscom na palube však namiesto Lausanne pristálo v Ankare, čo Peker vôbec nezaregistroval. "Ponúkame vám bulharské občianstvo," ozval sa vzápätí po pristátí v reproduktoroch hlas muža, ktorý sa vydával za bulharského diplomata. Zistiac, že únosca nevie ani slova po anglicky, pritom na adresu posádky dodal: "V ktorej ruke drží granát? Má ukazovák na spúšti?" Zatiaľ čo vyjednávači upútavali únoscovu pozornosť, zozadu vliezli na palubu Boeingu štyria členovia protiteroristického komanda… "Držal síce pištoľ namierenú na pilotovu hlavu, ale zneškodnili sme ho jediným výstrelom," konštatoval neskôr minister vnútra Kutlu Aktas a dodal: "Dostal, čo si zaslúžil." Pár minút pred svojou smrťou prinútil Mursel Peker pilota, aby prečítal jeho vyhlásenie. Sám sa totiž priznal, že mu turečtina veľmi nejde. "Na protest proti gangsterskému štátu, ktorý prenasleduje tých, čo majú radi Kurdov, tých, ktorí majú revolučné, demokratické a osvietenecké pohľady a tých, ktorí bojujú za svoje právo na život. Na protest proti Tureckej republike a jej filozofii jednej kultúry… Nech žije predseda Kurdskej strany práce Abdullah Öcalan."
15-ročný konflikt, ktorý sa začal zákazom používania kurdštiny, si už vyžiadal takmer 30-tisíc obetí. Obrancovia ľudských práv neustále obviňujú tureckú vládu, že vedie proti Kurdom nečistú vojnu, vyháňa ich z ich dedín na juhovýchode krajiny do hôr a mučí podozrivých. Konflikt sa dostal do patovej situácie: kurdský terorizmus je častokrát len bezradnou a nezmyselnou odpoveďou na neochotu Ankary uznať 15 miliónov etnických Kurdov ako skutočnú menšinu a zasadnúť s jej predstaviteľmi za rokovací stôl.
(REUTERS, jk)
