Nemá to nič spoločné s ľuďmi z juhovýchodného Turecka. Terorizmus a vnútorné otázky krajiny, ktoré sa vzťahujú na určité etnické skupiny, sú pre Turecko dvomi separátnymi problémami. Ak ich od seba neoddelíme, znamená to, že akceptujeme terorizmus ako politický nástroj. Nedávno sme sa z médií dozvedeli, že vodca PKK ušiel (zo Sýrie - pozn. red.) do Ruska. V Sýrii dodnes existujú výcvikové tábory PKK a organizácia vedie odtiaľto už roky aj všetky svoje propagandistické aktivity. Už 15 rokov Sýria podobné obvinenia odmieta a je vo faktickej vojne s Tureckom. Náš konflikt nemal nič spoločné s arabsko-tureckými vzťahmi, resp. so vzťahmi Turecka s Izraelom.
Nedávno bol však v turecko-sýrskych vzťahoch dosiahnutý výrazný pokrok.
20. októbra tohto roku bola podpísaná medzištátna dohoda, z ktorej pre Sýriu vyplývajú isté záväzky, o. i., že na sýrske územie nebude umožnený vstup zahraničných elementov, ktoré sa hlásia k PKK. To platí aj pre prevádzku výcvikových stredísk PKK. Sýria zároveň po prvýkrát uznala, že PKK je teroristická organizácia. Momentálne je pre nás podstatné sledovať, či má Sýria skutočnú vôľu naplniť obsah dohody.
Samotný kurdský problém v Turecku to však nerieši.
V Turecku neexistuje diskriminácia voči Kurdom, ktorý majú tureckú národnosť. Na základe medzinárodných dohôd Turecko dokonca ani nemá takýto druh menšiny. Podľa medzinárodných dohôd, na základe ktorých vzniklo Turecko, existujú u nás iba tri menšiny: grécka, židovská a arménska. Popri nich existujú Turci, ktorí majú kurdský pôvod. Tento problém je priamo spojený s ekonomickými problémami a nedostatočnou infraštruktúrou južnej Anatólie. Turci s kurdským pôvodom nežijú len v Anatólii, žijú aj v Ankare a Istambule, ich mená nájdete v zozname tureckých ministrov i premiérov a sú plne integrovaní do tureckého národa. Prečo oni nemajú podobné problémy? Pretože sú ekonomicky zdravými.
Nehovorme teda o Kurdoch, ale o ľuďoch juhovýchodnej Anatólie. Ako chce Turecko riešiť ich problém?
V posledných rokoch sme veľa investovali v tejto oblasti a veríme, že ak sa nám ju podarí ekonomicky pozdvihnúť, prekonáme aj tento problém. Tento problém sa totiž nedá riešiť len vojensky, pretože má aj svoje politické, ekonomické a sociálne aspekty.
Hovorili ste, že turecká vláda sa snaží o výrazné sociálne a ekonomické pozdvihnutie oblastí obývaných Kurdami. Pripusťme, že by bol jej plán úspešný a príslušníci tohto etnika, roztrúsení po celom svete, by sa chceli vrátiť domov.
Ak by sa chceli občania Turecka vrátiť do svojej krajiny, boli by veľmi vítaní. Poviem vám však jednu vec: nikdy nebude žiadny kurdský štát. Žiadny kurdský štát v minulosti ani nikdy nebol. Pretože oni sú rôzne skupiny v rôznych krajinách. Jediná krajina, ktorá sa snaží riešiť tento problém na základe demokratických princípov a zároveň je sama demokratická, je Turecko. Turecko je jediná krajina (regiónu - pozn. red.), ktorá má nejaké spoločné hodnoty s Európou, ktorá má parlamentnú demokraciu. JURAJ KITTLER
