včera v Brne povedal, že môže prezidenta Václava Havla na štvrtkovej schôdzke len informovať, aké listinné materiály sa v archíve nachádzajú a aké údaje a prípadne od koho sú v nich obsiahnuté. "Táto informácia nič nevypovedá o tom, či možno Zilka pokladať za agenta, alebo takú či onakú osobu, ako o tom hovoril šéf Úradu dokumentácie a vyšetrovania zločinov komunizmu Václav Benda," povedal Grulich. Obvinenie zo spolupráce s komunistickou ŠtB zapríčinilo, že prezident Václav Havel Zilkovi neudelil minulú stredu Rad bieleho leva. Zilk aj pre denník SME odmietol obvinenie z vedomej spolupráce s ŠtB. Na obozretnosť pri posudzovaní materiálov o údajnej spolupráci Zilka s ŠtB vyzval aj niekdajší dlhoročný šéf východonemeckej špionáže Markus Wolf v nedeľnej televíznej diskusii rakúskej televízie ORF. "Aj v prípade pravosti dokumentov je vo vzťahu k ich obsahu na mieste opatrnosť," konštatoval Wolf, ktorý viedol špionáž NDR v rokoch 1953-86. V súvislosti s obvinením, že Zilk zobral za údajné donášanie peniaze, Wolf uviedol, že niektorí kmeňoví pracovníci Stasi účtovali peniaze pre kontaktné osoby, ale strčili si ich potom do vlastných vreciek. Podľa spoluautora prvých článkov o afére Zilk v nemeckom denníku Süddeutsche Zeitung Michaela Franka sa aféra začala ako vnútropolitická hra českých mocenských skupín o prístup k archívom ŠtB, potom došlo k pokusu využiť ju proti prezidentovi Havlovi a nakoniec sa jej vývoj celkom vymkol z rúk a žila svojím "vlastným mediálnym životom". V Rakúsku rozprúdila aféra diskusiu o nekontrolovateľnom zaobchádzaní s tajnými materiálmi. Stalo sa tak v súvislosti s bývalým rakúskym ministrom vnútra F. Soronicsom, ktorý poskytol televíznym kamerám previerkové materiály rakúskej kontrarozviedky o Zilkovej nevine. Soronics šokoval skutočnosťou, že má takýto tajný dokument doma napriek tomu, že je už niekoľko rokov v dôchodku. Rakúske opozičné strany - Zelení a Liberálne fórum preto požadujú okamžite zaviesť kontrolu činnosti tajných služieb prostredníctvom zvláštnych výborov parlamentu.