S dvoma "háčikmi" vo vynovenom názve sa vrátilo na hudobnú scénu oklieštené jadro českej skupiny Nerez, ktorá svoje posledné verejné vystúpenie odohrala ako vianočný koncert 20. decembra 1994 v Prahe. Muzikantská dvojica Zdeněk Vřešťál a Vít Sázavský, ktorá v "manželskom trojuholníku" tvorila autorský a aranžérsky základ Nerezu spolu so speváčkou Zuzanou Navarovou, dala dokopy šesťčlennú formáciu Neřež. Keďže, aj podľa ich slov, dvakrát do tej istej rieky sa vstúpiť nedá, postavili ju viac na hudbe ako na speve. Novú vokalistku zámerne ani nehľadali, pretože by ju vraj každý porovnával s Navarovou a tá je nenahraditeľná. "Háčiky sú prilepené a uvidíme, ako to dopadne," hovoria Vřešťál so Sázavským, ktorí nerezovskú prestávku vypĺňali napríklad spoluprácou s Věrou Bílou a jej skupinou Kale, s bratmi Ebenovcami, ale najmä s pesničkárom Jaromírom Nohavicom. Práve pre jeho projekt Divné století založili sprievodnú koncertnú kapelu, ktorá mala takmer rovnaké obsadenie ako súčasný Neřež. Ten hrá v zložení, okrem hlavného tandemu, s Vladislavou Hořovskou (husle), Martinou Fialovou (flauta, saxofón, hoboj), Filipom Jelínkom (klávesy, trombón) a Davidom Uherom (bicie, perkusie). Na 15 rokov existencie Nerezu, presláveného hneď prvými tromi vinylovými platňami Masopust, Na vařený nudli a Ke zdi, vydanými v rokoch 1986-90, jeho dnešný zvyšok spomína rád. "Čechy, Moravu a Slovensko sme mali prejazdené krížom-krážom. Pripadalo nám, že ľudia už na nás nebudú takí zvedaví, a predovšetkým sme si chceli odpočinúť. Nelúčili sme sa, pretože sme sa nerozchádzali. Iba sme si dali pauzu. Častejšie sme potom spali doma s rodinami, čo bolo fajn, ale po chvíli nám predsa len začalo byť smutno za kontaktom s publikom. Po istom čase to človeku začne chýbať. A keď sa Jarek Nohavica rozhodol tento rok hrať iba príležitostne, skúsili sme to sami za seba."
Nohavica prispel na album Neřež, vydaný v týchto dňoch v spoločnosti Monitor/EMI, ako autor i spoluinterpret pesničky Ženy, ktorá sa mu nehodila do dramaturgie Divného století. Ďalších 13 skladieb (posledná je záverečným prekvapením utajeným aj na booklete) napísal Zdeněk Vřešťál. "Nešli sme na to tak, žeby sme chceli hrať čosi, čo by vyzeralo alebo nevyzeralo ako niečo predchádzajúce a známe. Ono to ani nemohlo byť navlas rovnaké ako Nerez, ktorý do značnej miery stál a padal na vokálnom prejave Zuzany Navarovej. Teraz vokály až tak nepreferujeme. Máme okolo seba štyroch skvelých muzikantov, našli sme iné možnosti farieb zvuku. Teraz nás to baví takto. Existujeme iba zopár mesiacov, ale už to ‘šlape‘ ako hodinky," vraví Vít Sázavský. Album otvára pilotný singel Já s tebou žít nebudu, známy ešte z repertoáru Nerezu. Vydavateľstvo sa preň rozhodlo sčasti z neskrývaných komerčných dôvodov a skupina k nemu nakrútila aj videoklip. "Nebrali sme to v žiadnom prípade ako nejaké nutné zlo. Aspoň máme svoju prvú televíznu vizitku, pretože ako Nerez sme nikdy žiadny klip nemali. Firma vydala náš album s istými ambíciami a jednoducho stavila na značku so známymi koreňmi, čo je pochopiteľné. Dnes sa už nikto nezaobíde bez reklamy, ale určite sa ničomu nezapredávame. Tie háčiky v názve sme si vymysleli sami. Nikto nám nič nevnútil a nepripadá nám to ako obchod, ale ako fór," reagujú ústrední členovia kapely na čiastočne komerčné pozadie svojho návratu. Navyše, pri príprave albumu mali absolútne voľnú ruku: "Čo sme chceli, to sme si nahrali."
Charakterizovať štýl skupiny Neřež je sizyfovskou činnosťou. Hoci by sa možno dal skryť pod folkrock, s náznakmi priam rockového minimalizmu, obidvaja tvrdia: "Nemáme žiadny štýl. Baví nás pracovať ako napríklad skupina Buty. Jej tvorivá sloboda je úžasná: zahrajú si paródiu na folklór, bigbít, skvelý džez aj pop. Robia to, čo chcú a čo ich baví. A to chceme aj my. Neradi by sme sa zavreli do ‘škatuľky‘ a cestovali v lete len po folkových festivaloch. Chceme sa pozrieť aj do rockových klubov, radi ochutnáme iné publikum." Nové rysy do tvorby vniesol napríklad Filip Jelínek, známy tanečnými aranžmánmi pre formácie J.A.R. a Sexy Dancers. "Ešte pred tým, ako každý vniesol do práce kus seba, stretli sme sa - takpovediac - na zelenej lúke s povrchnou znalosťou materiálu. Počas nahrávania albumu aj počas skúšania na koncerty sme sa o tom bavili, chvíľku sme si niečo brnkali a naraz to bolo na svete. Je to príjemný a bezbolestný spôsob. Nikto nikomu nehovorí, čo musí hrať za každú cenu. Každý si tam hľadá svoje a potom sa to porovná, aby to celé dávalo zmysel." Teraz dozrel čas na cestu k publiku, prevažne mladému a vysokoškolskému - tak ako sa "grupovalo" už za éry Nerezu. Turné, ktorého súčasťou je aj Vřešťálov samostatný "spomienkový" blok, už má za sebou i prvých päť zastávok na Slovensku. V Nitre, Košiciach, Spišskej Novej Vsi, Prešove a Bratislave. Na slovenské pódiá sa Neřež opäť vráti na budúci rok vo februári a v máji. DALIBOR HLADÍK
