Dvojice, Siluety, Domorodci, Nohy - fotografické cykly, ktoré jedného z predstaviteľov slovenskej novej vlny osemdesiatych rokov Vasila Stanka (1962) preslávili ako výrazného fotografa svojej generácie. "Mali sme spoločný záujem a tým bola inscenovaná fotografia. Mám však dojem, že naše cesty sa už od študentských čias mierne rozišli," povedal pre SME V. Stanko, ktorého spolužiakmi na pražskej FAMU boli Tono Stano, Miro Švolík, Peter Župník, Kamil Varga či Rudo Prekop. "Priznám sa, nesledujem, ako pokračujú generácie po nás, pretože dokonca už ani neviem, čo sa deje medzi nami. Neviem nájsť hranicu, kde sa náš vplyv končí. V súčasnosti už natoľko nepôsobí spoločný spolkový princíp a každý sa snaží byť osobitým. Samozrejme, to nám nebráni, aby sme sa stretávali a prostredníctvom agentúry Nox spoločne nevystavovali našu voľnú tvorbu." Nedeľňajšia vernisáž výstavy V. Stanka v Dome zahraničných Slovákov na Štefánikovej ulici 25 v Bratislave, ktorá bola v kurátorstve V. Maceka usporiadaná v rámci Mesiaca fotografie, ponúkla retrospektívu takmer osemdesiatich autorových fotografií. Spomenuté cykly sú nasýtené záujmom o ľudskú figúru. "Nemám na to recept, vyvinie sa to z každej série a má to svoj logický sled," vysvetľuje svoj programový záujem o človeka V. Stanko. "I keď mám niekedy pocit, že som preskočil etapu vývoja, pri spätnom pohľade mi to už tak nepripadá. Kolekcia sa oprie o nosnú myšlienku, z ktorej sa nesnažím uhýbať. Séria môže mať dvadsať-tridsať fotografií v tomto pojatí, pričom daná myšlienka sa dá rozohrať cez množstvo variácií. Tým získava cyklus celkový charakter mojej výpovede, pri ktorej občas opúšťam figúru smerom k experimentu." V. Macek, okrem iného aj autor pripravovanej knihy o V. Stankovi, píše o fotografovi ako o autorovi, ktorý "zapĺňa priestor časom". I samotný fotograf prijíma modeláciu časom, ktorá má niekoľko fáz. "Nič sa však nedeje bez vzájomnej súvislosti. Všetko so všetkým súvisí. Asi to spôsobuje moje vizuálne myslenie v cykloch." Hoci fotografie V. Stanka sa dostali do pozornosti aj zahraničných galérií a zberateľov, ani on sa nevyhýba práci v reklame. "S jej diktátom som počítal, pretože som vedel, do čoho vstupujem," reagoval V. Stanko na otázku o možnosti vnútorných umeleckých kompromisov. "V reklame je všetko dané a nikoho z tých ľudí nezaujíma, či robím výstavy voľnej tvorby. Ja zase viem, že je mojou slobodnou vôľou, ako sa budem vyjadrovať…"

ĽUDO PETRÁNSKY ml.