Zákon o revitalizácii v júni 1997 schvaľoval parlament po jeho vrátení prezidentom rebubliky, vtedy ho minister financí Sergej Kozlík obhajoval ako "systémový a transparentný krok vlády na riešenie problémov platobnej neschopnosti podnikov". Zároveň vtedy Kozlík odmietol bankroty ako spôsob oživenia finančných tokov. Zákon začal platiť od augusta 1997 a na ministerstvá vtedy prišli stovky žiadostí o revitalizáciu od podnikov a poľnohospodárskych družstiev. Kozlík vtedy povedal, že do jesene 1997 budú schválené prvé žiadosti o revitalizáciu. Vtedajší minister Peter Baco povedal, že sa o revitalizáciu uchádza 200 poľnohospodárskych podnikov. V októbri 1997 revitalizačná komisia rokovala o revitalizácii 6 veľkých zbrojárskych podnikov DMD Holding z Martina, Dubnice a Detvy, žiadny z nich nebol komisiou prijatý, ale ani odmietnutý. Už vtedy Kozlík povedal, že sa diskutovalo o tom, či si revitalizačné projekty osvoja banky - hlavní veritelia týchto podnikov.
Podľa znenia zákona o revitalizácii č. 211/97 Z. z. bola revitalizácia definovaná ako "ekonomické oživenie podniku na účel lepšieho využitia ekonomického potenciálu tak, aby sa dosiahol jeho hospodársky rast s využitím niektorých úľav podľa tohto zákona". Všeobecné podmienky revitalizácie narábali s vágnymi pojmami: "priority určené vládou SR", "oblasť s nízkou životnou úrovňou" "hospodársky významné činnosti". Tieto pojmy nie sú záväzným spôsobom definované. V zákone bolo definovaných 21 foriem revitalizácie, išlo väčšinou o odklad platenia daní, odvodov do fondov, úrokov z úverov, možné bolo aj odpísanie úverov, kapitalizácia úveru, ale aj odpustenie daní.
O zaradení podniku do revitalizácie mala rozhodnúť Ústredná revitalizačná komisia pozostávajúca z predstaviteľov troch najväčších bánk, NBS a piatich ministrov na návrh rezortnej komisie. Revitalizačný mechanizmus však narazil na neochotu bánk odpúšťať svojim veriteľom. Podobný postoj zaujala aj Sociálna poisťovňa a zdravotné poisťovne.
Revitalizácia okrem projektov z rezortu pôdohospodárstva sa z úrovne rezortných revitalizačných komisií od jesene 1997 ďalej nepohla. Na rezort ministerstva hospodárstva prišlo do leta 1998 26 žiadostí o revitalizáciu, z iných rezortov ďalšie. V auguste 1998 guvernér NBS prejavil ochotu na účel revitalizácie vložiť do štátneho rozpočtu 1,5 mld Sk. Politickým zámerom bolo, aby sa aj FNM SR svojimi financiami zúčastnil revitalizácie, jeho stanovisko bolo typické: aj by dal, ale nemá z čoho.
Balík 34 agropodnikov sa posudzoval pred voľbami
Nakoniec sa prvý balík subjektov určených na revitalizáciu dostal až k Ústrednej revitalizačnej komisii pár dní pred voľbami. Išlo o 34 subjektov z odvetvia poľnohospodárskej prvovýroby. Vtedy sa kritizovalo, že v balíku neboli iba poľnohospodárske družstvá, ale aj niekoľko spoločností s ručením obmedzeným, ktoré vznikli nedávno privatizáciou štátnych majetkov a vzápätí si zažiadali o sanáciu s použitím verejných financií. Bola zverejnená suma, ktorú banky mali sčasti odpustiť a sčasti mali odložiť splátky pre spomenutých 34 subjektov: spolu 850 mil. Sk. Podľa oficiálnej správy malo ísť o úvery vo Všeobecnej úverovej banke a Konsolidačnej banke. VÚB ešte v októbri 1998 vyhlásila, že podporí polovicu z predložených revitalizačných projektov v rezorte pôdohospodárstva. Jeden z posledných podpisov vo funkcii ministra financií Miroslava Maxona bol schvaľovací podpis pod spomenutými 34 revitalizačnými projektmi. Projekty mal ako posledný podpísať guvernér NBS, ten ich však už nepodpísal.
Definitívny koniec revitalizačnému úsiliu urobilo minulotýždňové rokovanie poslancov, keď zákonom zrušili zákon o revitalizácii s prechodným ustanovením: "rozhodnutia o revitalizácii vykonané do účinnosti zrušenia zákona sa nevykonajú". Podľa kritického referátu v parlamente, ktorý odznel pri rozhodovaní o zrušení revitalizačného zákona, revitalizačný zákon, hoci sa revitalizácie nezačali, navodil určité správanie mnohých podnikov. Toto správanie spočívalo v tom, že si podniky prihlásené do revitalizácie prestali plniť svoje záväzky najmä voči povinným fondom, ale aj iným veriteľom a prehĺbili celkovú platobnú neschopnosť v ekonomike. Tá sa odhaduje na 350 mld Sk.
Juraj Ďurčenka
