BRUSEL (SITA) - Medzi 10 kandidátskymi krajinami usilujúcimi sa o prijatie do Európskej únie (EÚ) pretrvávajú i naďalej veľmi výrazné ekonomické rozdiely. Zatiaľ čo hrubý domáci produkt (HDP) na jedného obyvateľa meraný na základe parity kúpnej sily predstavuje v Českej republike a Slovinsku takmer dve tretiny priemernej úrovne HDP krajín Únie, v Bulharsku a v Lotyšsku je to iba tretina. Vyplýva to zo správy Európskej komisie (EK).
Hrubý domáci produkt na obyvateľa pri zohľadnení parity kúpnej sily dosahuje v súčasnosti v Slovinsku 68 % priemernej úrovne v EÚ a iba 6,4 % obyvateľov je zamestnaných v poľnohospodárstve. Porovnateľné údaje s krajinami EÚ dosahuje ešte Česká republika, pričom výška HDP na obyvateľa predstavuje 62 % priemeru EÚ. Podiel zamestnancov v poľnohospodárstve dosahuje v ČR iba 4,1 %.
Za týmito dvoma krajinami sa s výraznejším odstupom nachádzajú Maďarsko a Slovensko, ktorých hospodárska sila meraná podľa výšky HDP per capita predstavuje 47 % priemernej úrovne EÚ. V Maďarsku je pritom v poľnohospodárstve zamestnaných 8,2 % a na Slovensku 6 % všetkých zamestnancov.
Výška HDP na obyvateľa v Poľsku a Estónsku zodpovedá 40 %, resp. 37 % priemeru Európskej únie. V Poľsku je však v agrárnom sektore zamestnaných až 26,7 % zamestnancov aj napriek tomu, že tento sektor sa na tvorbe HDP podieľa iba 6 %. V Estónsku pracuje v poľnohospodárstve 9,2 % všetkých zamestnancov.
Najnižší HDP na obyvateľa medzi reformnými štátmi strednej a východnej Európy dosahuje v súčasnosti Rumunsko (31 %), Litva (30 %), Lotyšsko (27 %) a Bulharsko (23 %). V Rumunsku, Litve a Bulharsku je pritom v agrárnom sektore zamestnaných viac ako 20 % zamestnancov a podiel tohto sektora na HDP prevyšuje 10 %.
