Na filmový Olymp sa pobral do večnosti legendárny francúzsky herec Jean Marais, pravý renesančný umelec, ktorý okrem filmového a divadelného herectva aj režíroval, pracoval ako scénograf i kostýmový výtvarník, naspieval album šansónov, napísal päť kníh, venoval sa výrobe keramiky, sochárstvu a maliarstvu. Krátko pred svojimi 85. narodeninami zosnul na následky pretrvávajúcich pľúcnych komplikácií 8. novembra v nemocnici Broussailles v meste Cannes, kde ho v noci zo soboty na nedeľu náhle hospitalizovali. Už v lete ho pre celkovú slabosť a nevoľnosť museli previezť do nemocnice v Nice, vlani prekonal dva zápaly pohrudnice po tom, čo ho našli ležať vo vani bez známok života. Musel preto odriecť aj svoje turné po Francúzsku so Shakespearovou drámou Búrka, v ktorej mal stvárniť postavu Prospera. Senzitívny, skromný a srdečný Jeannot, ako mu hovorili jeho priatelia, aj v 84 rokoch vystupoval na javisku, premáhajúc bolesti chrbtice - dedičstvo po svojich husárskych kúskoch z romantických dobrodružných príbehov Hrbáča, Grófa Monte Christo i Kapitána Fracassa, v ktorých sa nikdy nenechal zastúpiť kaskadérom, či po nadmieru vitálnom účinkovaní v známej filmovej sérii o Fantomasovi. Ešte predtým sa však na začiatku svojej kariéry preslávil v poetických snímkach básnika a režiséra Jeana Cocteaua. Ten ho v roku 1937 objavil v hereckých kurzoch, dal mu prvú úlohu v divadelnej hre Oidipus kráľ a vybavil preňho hlavnú rolu v Delannoyovom filme Večný návrat, ktorý mu v roku 1943 priniesol masovú popularitu. Narastala, najmä u ženskej časti publika, v ďalšom období, keď v roku 1953 stvárnil jedného z prvých filmových predstaviteľov Grófa Monte Christo a v roku 1957 sa objavil v klasike Biele noci od Luchina Viscontiho. Hral vo viac ako 80 filmoch a herecky činný bol ešte aj v poslednom období, pred dvoma rokmi napríklad v Bertolucciho dráme Zvodná krása po boku Liv Tylerovej. Podľa vlastných slov ho veľmi prekvapilo, že si režisér vybral do úlohy excentrického kritika Guillauma práve jeho. Nevedel si vraj ani predstaviť, že by ho Bernardo Bertolucci vôbec mohol poznať. "Herectvo je pre mňa vášňou, prameniacou odkiaľsi z môjho vnútra, z mojej duše. Je to, ako keď niekto berie drogy - takisto nedokáže vysvetliť, prečo ich berie," popísal Marais svoj vášnivý vzťah k herectvu. O svojom neutíchajúcom životnom eláne povedal: "Šťastie je pre mňa natoľko dôležité, že odmietam vidieť to, čo sa mi nepáči." (dík, ČTK, TASR)JEAN ALFRED VILLAIN-MARAIS
Narodil sa 11. decembra 1913 v normandskom prístavnom meste Cherbourg. Začínal ako retušér v parížskom fotoateliéri. Po vojenčine nastúpil do komparzu hereckej skupiny Ch. Dullina a navštevoval jeho školu. Prvú hereckú zmluvu dostal v roku 1937 v Théatre Antoine, na sklonku divadelnej kariéry hral na javisku Bouffers Parisiens. Na francúzskych divadelných scénach vytvoril Kráľa Leara, profesora Higginsa v Pygmalionovi, Cyrana, Cida i Césara de Bazan v Ruy Blasovi. Jeho poslednými divadelnými rolami boli Baltasar v Arlézanke a milánsky vojvodca Prosper v Búrke. Z najznámejších filmov: Kráska a zviera, Orfeus, Orfeov testament, Dvojhlavý orol, Ruy Blas, Carmen, Suvenír, Hrozní rodičia, Napoleon, Elena a jej muži, Biele noci, Gróf Monte Christo, Hrbáč, Kapitán Fracasse, Železná maska, Tajomstvá Paríža, Pilát Pontský, Fantomas, Bedári, Zvodná krása.
