"Vedel som, že je to skvelý herec, ale až dnes som pochopil, že Marais je aj veľkým výtvarníkom," povedal po zhliadnutí minuloročnej výstavy sôch a keramiky Jeana Maraisa v galérii v Cannes svetovo uznávaný francúzsky sochár Arman. "Je až neuveriteľné sledovať jeho cit pre plasticitu sochy pokračujúcej vo francúzskej tradícii, ktorú začal Rodin. Treba dodať, že za sochou nezaostáva ani maľba. Ostatne, maľuje na miestach, kde staval svoj stojan aj Cézanne…" Aj inak zdržanlivý Le Monde vo svojej recenzii na Maraisovu výstavu opustil konzervatívnu rétoriku a jeho titulok zvolal: "Veľkolepé!" Výtvarný selfmademan, ktorý však pozorne navštevoval ateliéry výtvarníkov a ich výstavy, zostal pri zemi: "Robím len to, čo ma baví. Verejné uznanie však beriem ako pohladkanie na duši. Asi to nie je úplne bezvýznamné." Ak neberieme do úvahy Maraisovu činnosť kostýmového výtvarníka, umelec sa svojmu mimohereckému koníčku začal systematicky venovať v roku 1973, keď sa usadil v juhofrancúzskom meste Vallauris v kraji Provence-Alpes na Azúrovom pobreží. Svoje stredomorské pôsobisko striedal aj s príznačným miestom v Paríži - s Montmartrom. "Ktovie, keby som sa narodil ešte o nejaký ten rok skôr a zachytil by som parížsku výtvarnú bohému v jej plnom rozkvete, možno by bolo mojou záľubou herectvo a do histórie by som sa zapísal najmä ako výtvarník," odpovedal raz Marais na otázku redaktora časopisu Paris Match, ktorá oblasť jeho umeleckého prejavu mu je najbližšia. "Keby ste sa opýtali Picassa, či má radšej maľbu, alebo svoju keramiku, s veľkou pravdepodobnosťou by odpovedal: Všetko. Sú však etapy života, keď niečomu venujete viac času." Jeho výtvarné práce odzrkadľujú pozitívny vzťah k svetu, ktorý Marais definoval veľmi jasne: "Nezobrazujem veci, ktoré pôsobia depresívne a ťaživo dopadajú na ľudskú dušu. Mám rád svetlo a úsmev na ľudských tvárach." ĽUDO PETRÁNSKY ml.