V tomto týždni som sledoval protest, ktorý proti spoločnosti SPT Telecom organizujú užívatelia Internetu. Nič nové pod slnkom, podobné protesty sa konali v Taliansku, Španielsku a Nemecku, internetisti sa hnevajú aj v Poľsku. Ide, samozrejme, o peniaze, ale nie iba o ne. Internet je progresívnou formou komunikácie, prostriedkom na zvýšenie vzdelanosti, vedie človeka ku kritickému mysleniu, ale tiež k tolerancii. Preto je nepríjemné, ak o tom, koľko ľudí sa bude pohybovať prostredím Internetu, rozhodujú sadzby za telefón. Ešte nepríjemnejšie je, ak existuje jediná sieť, ktorú obhospodaruje monopol, a ten neustále zvyšuje ceny. Vrcholom absurdnosti je, ak má v takom monopole majoritu štát, teda my.

Je zvláštne, že sa s fenoménom monopolov stretávame v transformujúcich sa ekonomikách. Práve od rozbitia monopolu všemocného a všadeprítomného štátu sa predsa odvíjali naše nádeje na prirodzené ekonomické procesy, ktorých motorom bude konkurencia a dôsledkom prosperita. Prečo to tak nie je?

Že je príčinou korupcia, je mi také jasné, že ani nehľadám dôkazy. Politické elity sú sponzorované (teda kupované) lobistickými skupinami, ktoré svoje záujmy dokážu pretlačiť do zákonov či do vládnych rozhodnutí. To, že politické elity vo voľbách potvrdzujú alebo odvolávajú občania, vôbec neznamená, že politici automaticky cítia rešpekt a zodpovednosť voči občanom. Uzatvorení vo svetle exkluzívnych informácií a exkluzívnych kontaktov strácajú dotyk s realitou bez ohľadu na politickú orientáciu a volebné programy a stávajú sa ľahkou korisťou obchodníkov.

Z toho ale vyplýva, že proti ľuďom, ktorých si zvolíme, musíme bojovať. Neexistuje protest, ktorý by bol zbytočný. Politik musí zo strany občanov cítiť taký tlak, aby sa jednoducho bál byť na predaj, čím väčšiu má politik moc, tým väčšie na neho striehne pokušenie a o to drsnejšie sa k nemu musí občan správať. Z minulých rokov máme smutnú skúsenosť, koľko škody napáchali obľúbení politici. Obľúbiť si tých, ktorými sme ich vystriedali, môže znamenať iba ďalšie nepríjemnosti. Politikom neslobodno dôverovať, ak chceme, aby pre nás za naše peniaze niečo spravili. Mimochodom - čím odpornejšie sa k nim budeme správať, tým čistejšie budú mať svedomie. A poďakujú!

IVAN HOFFMAN, Praha (Autor je komentátorom ČRo 1)