PRAHA, BRATISLAVA (SME - pet) - "Socha sa začína tam, kde sa začína zem. A dosahuje tam, kam dosiahol človek." Slová sochára Rudolfa Uhra (1913-1987) rámcujú túto výraznú osobnosť slovenského umenia druhej polovice dvadsiateho storočia. V týchto dňoch sa kvality jeho tvorby zviditeľňujú cez dve prezentácie: výstavnú a knižnú. Tá prvá je od konca minulého týždňa sprístupnená v priestoroch pražskej Novej siene na Voršilskej ulici a cez výber z tvorby približuje autorove dielo. Druhou je záslužný edičný počin na poli slovenskej kunsthistórie v podobe dvestoštyridsaťstranovej publikácie, ktorú vydal Michal Uher v Niobe Design. Prostredníctvom reprezentatívnej fotografickej prílohy Uhrovej tvorby ponúka i texty mapujúce túto osobnosť, ktorá - slovami dôvernej znalkyne jeho diela Z. Bartošovej - "urobila po Kostkovi ďalší významný krok, ktorým priblížila smerovanie nášho sochárstva k aktuálnym tendenciám sochárstva svetového". Kniha celkom samozrejme prezentuje i state popredného kritika slovenského výtvarného umenia Ľ. Káru (1928-1994), ktorý popri svojich mnohorakých aktivitách venoval "jasnozrivú" pozornosť i dielu sochára R. Uhra. Ako uvádza spolueditor knihy J. Šetlík, jeho monografia o sochárovi z roku 1969 patrí k umelecko-historickým základom pre interpretáciu diela R. Uhra. K máloktorému slovenskému umelcovi sa konsolidátori slovenského kultúrneho života počas 70. rokov zachovali tak kruto ako k Uhrovi. Kládli mu za vinu nielen jeho vlastnú tvorbu, ktorá sa vzdialila od predstáv socialistického realizmu, ale aj to, že zviedol na scestie abstrakcie mladú umeleckú generáciu. Žiaľ, vylúčenie z umeleckých i spoločenských organizácií, ktoré mu počas celej tvorivej dráhy vytvárali ľudské i kolegiálne zázemie, jeho organizmus nevydržal… Zostala však jeho tvorba, ale i zachované vyznania, ktoré kolorujú aj aktuálnu knihu: "Hľadal som samozrejmé tvary. Tvary neobyčajné, ale čímsi samozrejmé. Tak som hľadal tému hlavy. Nie ako súčasť tela, ale ako sebestačný tvar. Hľadal som miesto jej vzniku. Robil som sochu hlavy…" Popri Z. Bartošovej, autorke Uhrovej tohtoročnej výstavy v petržalskom CC Centre, a J. Šetlíkovi sa v knihe svojimi kunsthistorickými textami, ale i osobnými vyznaniami (aj v anglickej mutácii) prezentujú K. Bajcurová, I. Zhoř, Z. Palcr, H. Demartini, B. Bachratý, M. Váross. Nechýbajú biografické údaje, zoznam individuálnych výstav či výber z bibliografie.