Festivalová prehliadka Nová slovenská hudba, ktorá v Bratislave potrvá do soboty, začala minulý víkend písať svoj 19. ročník. Pripomeňme si preto aspoň v stručnosti históriu tohto festivalu. Pod názvom Týždeň slovenskej hudobnej tvorby sa po prvýkrát uskutočnil v roku 1976 s povinnými slávnostnými predohrami k výročiam, na ktoré sme už, našťastie, zabudli. Až o niečo neskôr sa zdôrazňovalo ono "nové": nové umenie, nová hudba. Tieto pojmy vždy znamenali pre mocných tohto sveta nebezpečenstvo zmeny ustálených hodnotových kritérií a, samozrejme, takéto zneistenie pojmov sa krátkym spojením prenášalo aj do života mimo umenia. Rád by som však zdôraznil, že popri spomenutých oslavných fanfárach už na prvom ročníku festivalu po viacerých rokoch nedobrovoľného "normalizačného" odmlčania boli verejne predvedené diela takých skladateľov ako Ilja Zeljenka a Roman Berger. Ako začínajúci skladateľ som to vtedy vnímal ako prísľub spravodlivosti, ako zadosťučinenie prinášajúce do našej hudby opäť po rokoch závan slobody. Žiaľ, ďalšie ročníky v tejto tendencii príliš nepokračovali. Najmä začiatkom 80. rokov sa festival stále viac zamotával do ideologického balastu tzv. socialistického realizmu. Z programov sa vytratil Berger, k nevhodným a nehraným pribudli ďalší skladatelia. Až posledné roky pred pádom komunizmu priniesli dlho očakávanú liberalizáciu aj v dramaturgii nášho festivalu, a práve vtedy sme zaznamenali rozšírenie okruhu záujemcov o súčasnú hudbu. Na vlastnej skúsenosti sme si mohli uvedomiť, že nie nadbiehanie lacnému vkusu, ale slobodná výmena názorov má schopnosť naplniť koncertné siene. Tu niekde možno hľadať tak často spomínaný vzťah umenia a spoločnosti.
Po roku 1989 sa sieť hudobných festivalov diferencuje a rozširuje, pribúda okrem iných medzinárodný festival súčasnej hudby Melos-Étos. Od toho času sa s ním Nová slovenská hudba pravidelne strieda. Pôvodným zámerom, platiacim celkom iste aj dnes, bolo vytvorenie fóra, na ktorom možno v súhrne prezentovať nové diela slovenských skladateľov, inak na koncertných pódiách uvádzaných len veľmi sporadicky. Samozrejme, podobné festivaly existujú aj v iných krajinách a tak ako u nás sú istým rezervoárom budúcej medzinárodnej výmeny. Práve v nej vážna hudba, a to vrátane súčasnej, nadobúda význam v izolovanom prostredí netušený. Hudba možno vo väčšej miere ako iné druhy umenia dodnes trpí dôsledkami nacionalistickej a komunistickej kultúrnej politiky, u nás celé polstoročie - či aj dlhšie - presadzovanej. Potom sa skutočne nemožno čudovať, keď naše publikum neporozumie dielu napríklad francúzskeho skladateľa Pierra Bouleza, ktorý je vo veku 73 rokov všeobecne uznávanou osobnosťou svetovej kultúry.
Program festivalu Nová slovenská hudba vzniká podstatne inak ako v časoch pred rokom 1989, keď dramaturgické komisie už pred začiatkom podujatia vedeli, čo bude dobré a čo zlé. Tým, čo takéto hodnotenia bohorovne rozdeľovali, história tak ako vždy nasadila parohy a akoby naschvál všetko zmenila. To napokon vidíme aj dnes. V snahe poučiť sa z týchto skúseností dnes chceme predovšetkým vytvárať priestor pre čo možno najväčší počet autorov, starších i mladších, avantgardných rovnako ako tradičnejších. Len tak možno vytvoriť ten povestný "pravdivý obraz". A ak sa v ňom občas zbadáme ako v krivom zrkadle, najprv uvažujme, kde je chyba.
prof. VLADIMÍR BOKES
(Autor je predsedom Spolku slovenských skladateľov)
Festival Nová slovenská hudba dnes v Bratislave pokračuje dvoma koncertmi. O 16.30 h v Štúdiu 2 Slovenského rozhlasu odznejú diela S. Hochela, P. Malovca, E. Kráka a M. Bázlika, o 19.30 h v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca prídu na rad skladby Eugena Suchoňa, ktoré prednesie Moyzesovo kvarteto, sopranistka M. Hajóssyová, basista P. Mikuláš a klavirista M. Lapšanský.
