Saddám Husajn, posledných dvadsať rokov iracký prezident, má pochybnú česť byť najznámejším a najnenávidenejším arabským vodcom. Iracký prezident sa narodil v dedinke pri Takrite v apríli 1937. Na vysokej škole v Bagdade sa stal členom strany Baas a v roku 1956 sa zúčastnil na neúspešnom pokuse o štátny prevrat. Po zvrhnutí monarchie o dva roky neskôr Saddám tajne spolupracoval na sprisahaní s cieľom zavraždiť premiéra Abdel-Karima Kásima. Sprisahanie však bolo odhalené a Saddám utiekol z krajiny. Domov sa vrátil v roku 1963, keď mala Baas pod palcom Bagdad, a začal zápasiť o vplyvnú pozíciu. O niekoľko mesiacov však stranu Baas zvrhli a Saddáma uväznili. Za mrežami ostal, až kým sa strana nevrátila k moci prevratom v júli 1968. Po celé roky bol šedou eminenciou, ukrývajúcou sa za chorľavou figúrkou prezidenta Ahmeda Hassana Bakra. V roku 1979 Saddám naplnil svoju ambíciu stať sa hlavou štátu. Nový prezident začal, ako mal v úmysle aj pokračovať - popravil desiatky svojich rivalov.
Napriek všetkému, za čo oponenti Saddáma kritizujú, neboli schopní nájsť niekoho iného, kto by udržal Irak pohromade - s Kurdmi na severe, sunnitskými moslimami v strede a šíitskymi moslimami na juhu. To, čo vonkajší svet volá teror, Saddám volá účelové opatrenie. Saddámova taktika uplatňovania autority strachom však prekročila príležitostné väznenie a popravy oponentov. Pri pokusoch potlačiť Kurdov napríklad systematicky používal chemické zbrane. A pri potlačení povstania šíitov na juhu zrovnal mestá so zemou a vysušil močariská. Vo dvoch prípadoch sa však ohromne prepočítal a jeho štát a ľud za to draho zaplatili. V roku 1980 prikázal prekvapivý úder cez hranice na Irán. Malo ísť o rýchlu operáciu s cieľom zmocniť sa vodnej cesty Šat al-Arab, vedúcej do Perzského zálivu. Iránsky odpor bol však silnejší, než si Saddám predstavoval. O osem rokov, keď umreli státisíce mladých ľudí a krajina sa topila v dlhoch, súhlasil s prímerím. Domnieval sa, že zvýšenie cien ropy urýchli obnovu krajiny. Po neúspešnom pokuse dosiahnuť dohodu konvenčnými prostriedkami, podľahol dávnej nenávisti voči Kuvajtu. 2. augusta 1990 sa Saddám dopustil ďalšej chyby, keď poslal svoju armádu do Kuvajtu. Dodnes trvá na tom, že vojna v Perzskom zálive v roku 1991, ktorú preslávil pod menom Matka všetkých bojov, sa skončila víťazstvom Iraku. (REUTERS)
