niu malej privatizácie sa aj dnes vyskytujú mnohé problémy. Je to tak najmä preto, že majetok, ktorý do privatizácie vstupoval, nebol právne vyrovnaný. Na tlačovej besede Strany občianskeho porozumenia to uviedla ministerka privatizácie Mária Machová.
Podľa jej slov bolo do prvej vlny veľkej privatizácie, ktorá sa uskutočnila od roku 1991 do 1993 zahrnutý majetok 678 štátnych podnikov v celkovej hodnote 169 mld Sk. Išlo predovšetkým o podniky v oblasti služieb a priemyslu. Hodnota akcií predaných štandardnými metódami predstavovala 3,4 mld Sk a akcie z kupónovej privatizácie 79 mld Sk. Druhá vlna privatizácie, ktorá trvala od roku 1993 do 1996, zahŕňala majetok 540 štátnych podnikov v celkovej hodnote 258 mld Sk. Podľa M. Machovej veľký vplyv na privatizáciu malo v tomto období zrušenie kupónovej privatizácie, jej nahradenie metódou dlhopisov a tiež zákon z roku 1994, ktorým boli prevedené rozhodovacie kompetencie z vlády na Fond národného majetku (FNM) SR. "Na základe toho mohlo potom Prezídium FNM rozhodovať o priamych predajoch a meniť už vydané rozhodnutia vlády o privatizácii," poznamenala Machová.
V súčasnosti sa Ministerstvo pre správu a privatizáciu národného majetku (MPSPNM) SR zaoberá okrem iného aj privatizáciou zdravotníckych zariadení, kde momentálne posudzuje 109 základných privatizačných projektov s majetkom v účtovnej hodnote 2,7 mld Sk. V súvislosti s privatizáciou podnikov vodární a kanalizácií požiadalo k 31. augustu 1998 o prevod majetku 730 obcí. MPSPNM SR doteraz vydalo v tejto veci 12 rozhodnutí týkajúcich sa finančného objemu 1,695 mld Sk. Machová informovala aj o priebehu privatizácie v oblasti autobusovej dopravy, kde bolo k dnešnému dňu do privatizácie zaradených 56 podnikov štátnej autobusovej dopravy s objemom majetku takmer 4,2 mld Sk.
Ministerka privatizácie zdôraznila, že jej rezort urobí všetko preto, aby sa inventúra problémov vo FNM, ako aj na MPSPNM SR uskutočnila čo najrýchlejšie a aby bola verejnosť o výsledkoch dostatočne informovaná. Ako dodala, na tento postup je potrebná súčinnosť FNM, ministerstva, podpredsedu vlády pre ekonomiku a ostatných kontrolných mechanizmov, ako je Najvyšší kontrolný úrad a finančná polícia. Zverejnenie reálneho priebehu a výsledkov privatizácie by sa malo stať aj súčasťou programového vyhlásenia vlády.
